Na svetovej kríze možno na Slovensku aj zarobiť
Rokovanie predsedu slovenskej vlády Roberta Fica so zástupcami bankového sektora skončilo zaujímavou dohodou. Dohodli, že sa dohodnú.
Rokovanie sa uskutočnilo na podnet predsedu vlády a kvôli finančnej a ekonomickej kríze. Predchádzali mu hrozby premiéra Fica o o vyššom zdanení, zavedení regulácie bankových poplatkov či rýchlom presadení zákonov, ktoré by banky prinútili uvoľniť ich úverovú politiku.
Podľa premiéra je potrebné veľmi tvrdo tlačiť na bankový sektor, ktorý je veľmi opatrný po tom, čo spôsobil krízu, aby sa opäť správal tak, ako sa očakáva od bankového sektora. Teda, aby poskytoval pôžičky, financoval projekty, zabezpečoval hospodársky život. "Nie je predsa možné, aby banky naakumulovali za posledné dva mesiace 50 miliárd Sk na Slovensku a nie je dostatok finančných zdrojov. Nie je možné, aby chladnička bola plná jedla a my zomrieme od hladu. Toto sú veci, ktoré akceptovať nebudeme a preto budeme veľmi tvrdo tlačiť na komerčné banky, aby sa začali správať primerane objemu peňazí, ktoré majú momentálne k dispozícii," oznámil premiér Fico. Bolo to však iba politické či mediálne posolstvo. Výsledok následného rokovania premiéra s bankami totiž vyznelo úplne inak ako avizované tvrdé tlačenie zo strany štátu. Dohoda znie tak, že štát by mal v budúcnosti prebrať väčšiu úlohu pri poskytovaní bankových úverov podnikateľskej sfére. Povedané opäť slovami premiéra Fica, ak by v komerčnej banke podnikateľský subjekt narazil na prísne kritériá a nevedel by cez ne prejsť, tak by sa tieto kritéria hodnotili z pohľadu štátu. Ten by potom preberal garancie nad takýmto úverom. Inými slovami, štátna Eximbanka či Slovenská záručná banka by kryli zvýšené riziko podnikania, ktoré by súkromná banka nebola ochotná akceptovať. Čo je skvelá správa skôr pre banky ako štát, presnejšie daňových poplatníkov. Nikto iný by totiž v prípade neúspešného podnikateľského plánu straty nezaplatil. Takže tiež skôr banky dotlačili premiéra Fica k výhodnejším podmienkam - peniaze nebudú mať uložené v Národnej banke, ale budú im zarábať na úrokoch z úverov poskytnutých podnikateľom. Ak podnikateľovi jeho zámer nevyjde, banka o peniaze aj tak nepríde - zaplatí jej za neho štát. Viacerí pozorovatelia, prirodzene, upozornili okamžite na to, že súčasná finančná kríza začal práve podobným spôsobom - teda tak, že štát ručil za rizikové úvery. Niektorí išli ešte ďalej a podľa nich na Slovensku nepotrebujem ani nechceme cudziu krízu, ale urobíme si vlastnú. Faktom je, že nápad či dohoda premiéra Fica s bankami sú nepotrebné. Podľa guvernéra Národnej banky Slovenska Ivana Šramka sa zatiaľ svetová finančná a hospodárska kríza v číslach neodrazila. "Vklady aj úvery rastú primerane možnostiam, aké sú a zaznamenali sme len mierny pokles úverov obyvateľstvu - v ostatných sú stabilné nárasty," povedal guvernér. Mám dôvod si preto myslieť, že za nápadom, aby štát ručil za úvery, za ktoré nechce ručiť banka je niečo iné, ako zabrániť hospodárskej kríze v krajine. Tá je, mimochodom vo veľmi dobrej kondícii aj preto, lebo banky odmietali poskytovať rizikové úvery. Zdá sa, že ide o to, aby niektorí podnikatelia na kríze skôr zarobili ako prerobili. Bude to totiž štát - žiadna nezávislá inštitúcia - ktorý bude rozhodovať o tom, ktorý podnikateľský projekt peniaze získa jeho garanciu a ktorý nie. A v tejto súvislosti sa opäť vynára téza premiéra Fica o tom, že pri rovnakých projektoch budú uprednostňovaní ľudia blízki vládnej koalícii. Tá už platí pre štátne zákazky a niet dôvodu si myslieť, že pri poskytovaní úverov garantovaných štátom tomu bude inak.
Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání . Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas .
Nejposlouchanější
Více z pořadu
E-shop Českého rozhlasu
Kdo jste vy? Klára, nebo učitel?
Tereza Kostková, moderátorka ČRo Dvojka


Jak Klára obrátila všechno vzhůru nohama
Knížka režiséra a herce Jakuba Nvoty v překladu Terezy Kostkové předkládá malým i velkým čtenářům dialogy malé Kláry a učitele o světě, který se dá vnímat docela jinak, než jak se píše v učebnicích.