Na Slovensku po slovensky

Ministerstvo kultúry argumentuje tým, že bez sankčného mechanizmu je zákon o štátnom jazyku v niektorých prípadoch neuplatniteľný, čo je podľa neho na úkor slovenčiny. Kontrolovať dodržiavanie nového zákona bude viacero orgánov a inštitúcií - medzi nimi ministerstvo kultúry, Rada pre vysielanie a retransmisiu, ministerstvo spravodlivosti či obchodná inšpekcia.

Minister kultúry Marek Maďarič hovorí tiež o tom, že nové pravidlá sa budú týkať hlavne používania štátneho jazyka vo verejnom styku, pričom konštatoval, že slovenčina ako štátny jazyk je na Slovensku základným nástrojom dorozumievania sa občanov v úradnom a verejnom styku. A keďže podľa neho neexistuje v krajine ani jedna obec, v ktorej by nežil ani jeden občan slovenskej národnosti, tak potom každý z nich má právo, aby mu boli verejné oznamy zrozumiteľné v slovenskom jazyku.

Treba povedať, že ministerstvo kultúry išlo tak ďaleko, že sa hotovalo potlačiť do úzadia aj český jazyk - až na návrh mimovládnych organizácií, ktoré návrh ministerstva pripomienkovali, uznalo, že Česi budú môcť aj naďalej komunikovať na úradoch v češtine a úrady budú musieť tiež prijímať dokumenty vydané v Českej republike. Inými slovami, ministerstvo napokon rešpektovalo dávny úzus o tom, že v prípade českého jazyka ide na Slovensku o jazyk zrozumiteľný.

A to je dnes obrovská výhoda, pretože napríklad aj reklamy v elektronických médiách či pútačoch pri cestách budú musieť byť najskôr v jazyku slovenskom a až potom v inom. Toto je hlavné posolstvo nového zákona - najskôr slovenčina, potom iný jazyk. Je jedno, či anglický, poľský, nemecký alebo hociktorý iný. Slovenský má prednosť všade a tam, kde doteraz nebol tak bude - nielen v reklamách zahraničných firiem, ale aj napríklad nápisoch na budovách.

Tu je aj koreň veci, hoci to oficiálne nikto nepotvrdí - ide o ďalšie sťaženie života maďarskej menšiny, žijúcej na Slovensku. Napríklad v tom, že babička na ktoromkoľvek úrade síce môže hovoriť po maďarsky, ale úradník jej bude povinný zo zákona odpovedať po slovensky. Inak mu hrozí pokuta. Ďalej v tom, že podľa zákona majú byť nápisy na pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach uvedené najskôr v slovenčine, až potom v cudzom jazyku. Návrh zatiaľ aspoň povoľuje rovnaké alebo menšie písmo, zakazuje však, aby písmo v cudzom jazyku bolo väčšie ako v slovenčine. A slovo "rovnaké" môže z neho vypadnúť pri prerokovávaní návrhu v parlamente takže nemožno vylúčiť ani to, že povedzme pamätná tabuľa na počesť nejakého maďarského spisovateľa bude menším písmom v jeho rodnej reči ako v slovenčine.

Azda najviac dôležité je pritom to, že text, ktorý má byť na nápisoch pamätníkoch, pomníkoch a pamätných tabuliach, bude musieť odsúhlasiť ministerstvo kultúry ešte pred jeho umiestnením na pomník či pamätník. Bez predchádzajúceho ministerského povolenia to jednoducho nepôjde a hoci ministerstvo kultúry odmieta, že ide o cenzúru, prakticky nepôjde o nič iné.

Maďarská menšina je opäť v strehu a rozbehla petíciu proti zavádzaniu nových pravidiel. To, že téma je horúca aj politicky dokazuje štvrtkové stretnutie predsedov maďarského a slovenského parlamentu Katalin Szili a Pavla Pašku. Predseda slovenského parlamentu vyhlásil, že konečná podoba zákona nebude okliešťovať doterajšie práva používania jazyku menšín na Slovensku a Katali Szili konštatovala, že tieto slová sú pre ňu zárukou, že to tak aj bude. Ja však mám dôvod si myslieť, že to tak nebude - bola by to totiž prehra ministra kultúry Maďariča, ktorý má v strane SMER-SD oveľa silnejšie postavenie ako predseda parlamentu. Jeho návrh tiež skôr podporia Mečiarovi ľudovci a Slotovi národniari a keďže bude už rok pred voľbami, každý z nich sa bude chcieť ukázať ako ten najlepší Slováčisko. Tak či onak, zápas o konečnú podobu zákona, ale aj výsledok budú ešte rozhodne zaujímavé.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání . Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas .