Mečiar zostáva Mečiarom

15. červenec 2004

Slovenské médiá i verejnosť s napätím očakávali výsledok stretnutia bývalých spoluzakladateľov HZDS a dlhoročných spolupracovníkov, ale i volebných súperov na post prezidenta republiky Ivana Gašparoviča a Vladimíra Mečiara. O to viac, že Vladimír Mečiar v týchto voľbách prehral a po oznámení výsledkov odmietol svojmu súperovi čo i len zo slušnosti podať ruku.

Prezident prijal predsedu HZDS v rámci svojich oficiálnych tzv. nástupných stretnutí, ktoré zorganizoval s reprezentáciami politických strán. Reprezentácia HZDS však bola zo všetkých delegácií najmenej početná - bol v nej totiž iba Vladimír Mečiar. Ktorý okamžite po audiencii vyhlásil, že Gašparovič porušil pri skladaní prezidentského sľubu Ústavu. Na priamu otázku, či akceptuje Gašparoviča ako prezidenta odpovedal, že Gašparovič bol síce riadne zvolený, ale pre výkon funkcie je potrebné aj riadne zloženie sľubu a o tom existuje pochybnosť.

Pravdou však je, že pochybnosť o ústavnosti Gašparovičovho sľubu má iba Vladimír Mečiar. Je faktom, že Gašparovič sa pri skladaní sľubu pomýlil, keď namiesto predpísaných slov "budem dbať o blaho národnostných menšín" povedal "budem dbať o blaho národných menšín". Lenže ďalším faktom je nielen to, že sľub podpísal v správnom znení, ale tiež, že podľa Ústavy by sľub prezidenta nebol platný iba vtedy, ak by ho buď nezložil alebo ho zložil s výhradou. A považovať obyčajné prerieknutie za nezloženie sľubu či jeho zloženie s výhradou môže a dokáže naozaj iba Vladimír Mečiar. Oveľa dôležitejšie, ako verbálne spochybnenie ústavnosti sľubu nového prezidenta - ktorého, mimochodom, bolo iba zaujať médiá - je niečo iné, čo si však slovenské médiá vôbec nevšimli. A tým je fakt, že Vladimír Mečiar bol donútený prezidenta oficiálne navštíviť. Veď iba pred niekoľkými týždňami hovoril o tom, že nemá o čom s Gašparovičom hovoriť a že jeho HZDS ide svojou cestou a prezident inou. Dotlačenie Mečiara k tomu, že prezidenta oficiálne navštívil znamená totiž ďalšie, hoci malé víťazstvo jeho súperov v HZDS.

Ustúpili síce v tom, že predseda HZDS neviedol delegáciu - iba seba - ale dosiahli to, že Mečiar, ktorý k prezidentovi nechcel ísť, napokon ísť musel. K úplnej pacifikácii Vladimíra Mečiara v hnutí potrebujú nespokojenci v HZDS vyriešiť iba jednu, ale pre nich o to viac závažnú dilemu - tou je, ako získať hlasy voličov pre Vladimíra Mečiara aj bez Vladimíra Mečiara. Politický život s Mečiarom pri zachovaní poslušnosti im totiž ešte istý čas bude zaručovať miesta v parlamente, ale nie aj vo vláde. Politický život bez neho im však nezaručuje vôbec nič. Napriek tomu sú pokusy eliminovať predsedu HZDS sympatické - prirodzene, ich najlepším výsledkom by bolo, keby z politického života odišiel do minulosti nielen Mečiar, ale aj HZDS. A potom aj Ivan Gašparovič.

autor: Juraj Hrabko
Spustit audio