Dve kalamity

Škody, ktoré víchor napáchal sa zatiaľ nepodarilo zosumarizovať ani vláde, faktom však je, že sú v sume mnohých miliónov korún. Viaceré cesty nie sú doteraz celkom odpratané a premávka na nich je buď jednosmerná alebo vylúčená. Armáda požiarnikov, vojakov a dobrovoľníkov píli a odpratáva napadané stromy, ktoré víchor zmietol ako obyčajné zápalky. A do popredia sa dostáva otázka, ako naložiť s kalamitným drevom a čo urobiť, aby sa situácia v budúcnosti nemohla zopakovať.

Pohľad na miesta, kde bol ešte pred týždňom les a kde teraz namiesto neho ležia iba popadané stromy je vskutku žalostný. Ochranári tvrdia, že zmiznutie lesa pod náporom víchrice je dôsledkom hlavne toho, že v ňom boli posadené výlučne smreky. Rýchlo rastú a tak ich možno aj rýchlo ťažiť a predávať. Inými slovami, za výlučne smrekovou výsadbou tohto územia, na ktorom, mimochodom, nebol les ani pred sto rokmi, treba hľadať obchodné záujmy - posadiť, vypestovať, predať. Na miestach, kde rastú smreky spolu s inými stromami resp. kde vôbec nie sú, víchor totiž veľa škody nenarobil a príroda sa s nimi vysporiada sama. Teda bez zásahu človeka.

Rovnaký postup - ponechať nápravu škôd na prírodu - navrhujú ochranári aj v zničených pásmach lesa. Neodporúčajú napríklad kalamitné drevo sťahovať a spracovávať, ale nechať ho tam, kde je, čo podľa nich zabráni iným následne hroziacim škodám - napríklad zaplaveniu pôdy na jar. Ministerstvo pôdohospodárstva zase tvrdí, že drevinu treba spracovať a aj z predaja financovať odstraňovanie škôd a budúce zalesňovanie. Samozrejme, nie všade - na rokovací stôl už ministerstvo položilo aj návrhy, podľa ktorých treba zmeniť doterajšie územné plány, znížiť ochranný stupeň a otvoriť priestor pre podnikateľov - na výstavbu penziónov a rekreačných stredísk.

Peniaze pre Tatry alebo Tatramánia - o tom je aj aktuálna informačná kampaň na Slovensku. Každý deň prichádzajú správy o tom, ktorá inštitúcia a kde sa rozhodla založiť účet, na ktorý môžu ľudia prispievať svojimi peniazmi. Účty zakladajú samosprávy, politické strany, politici, banky a prirodzene, každý chce, aby o tom verejnosť vedela. Všetci sme Tatranci, tvrdí šéfredaktor jedného denníka z Bratislavy a redakcia ďalšieho oznamuje, že jeho kúpou podporí kupujúci zároveň zbierku pre Tatry. Činí sa aj vláda - okrem návrhu na zriadenie vládneho výboru pre obnovu a rozvoj Tatier hneď založila aj vlastný mimoriadny účet. A tak sa zdá, že momentálne existuje viac účtov, ako darcov.

Kalamita v Tatrách milosrdne zakryla inú slovenskú kalamitu - zverejnenie mien a údajov spolupracovníkov ŠtB Ústavom pamäti národa. Napriek tomu, že zverejnenie sa týka zatiaľ iba jedného z troch krajov - východoslovenského - na verejnosti sa už objavili prvé mená ľudí, pôsobiacich v súčasnosti aj v politických funkciách. Napríklad štátny tajomník nominovaný stranou premiéra Dzurindu či poslanci košického zastupiteľstva reprezentujúci Kresťansko-demokratické hnutie, Alianciu nového občana a Slobodné fórum.

Zaujímavá je, samozrejme, reakcia politických strán, ktoré bývali agenti ŠTB, dnes politici, reprezentujú. Vyjadrenie predsedu vlády Dzurindu však bolo nielen zaujímavé, ale tiež zarážajúce - podľa jeho slov ide "o populistické pokúšanie sa robiť novú vlnu čistiek v orgánoch štátnej správy prípadne vo vládnych funkciách". Premiér doslova povedal: "Po 15 rokoch, si myslím, že sa budeme orientovať predovšetkým na súčasnosť, ale najmä na budúcnosť".

Práve preto tak možno konštatovať: kalamita v Tatrách je naozaj iba omrvinkou v porovnaní s kalamitou v spoločnosti, v ktorej sa spolupráca s komunistickou ŠtB stáva V.I.P. vstupenkou do politických a štátnych funkcií.