Dójde aj na zníženie dane z príjmu?

Včera slovenský parlament schválil už tretí záchranný balíček - a objektívny pozorovateľ musí priznať, že so zvyšujúcim sa číslom balíčka sa zvyšuje aj jeho racionálnosť. Na rozdiel od prvého, fakticky v podobe viac-menej nezáväzných vyhlásení, a druhého, ktorý sa venoval hlavne otázkam zamestnanosti, tretí je koncentrovaný na daňové otázky. Aj keď hlavnú požiadavku opozície a viacerých nezávislých ekonomických analytikov - zníženie daní a odvodov - obchádza veľkým oblúkom. Nižšie dane a odvody sú totiž opatrením, voči ktorému má premiér Fico až neuveriteľnú animozitu a tak sa vecná diskusia o tomto spôsobe boja s ekonomickou krízou odkladá. Aspoň zatiaľ, pretože situácia je síce vážna, to jej však nebráni, aby nebola občas aj komická. Kým však prejdem k tomuto rozmeru slovenského zápasu s ekonomickou krízou, zosumarizujme si, čo Národná rada včera schválila aj s podporou opozičných hlasov.

Podľa návrhu novely zákona o dani z príjmov sa od začiatku marca tohto roka do konca budúceho roka zvýši nezdaniteľná časť základu dane o približne 600 eur. Na druhej strane tzv. milionárska daň sa začne uplatňovať pri príjme nad 15 387 eur ročne. Čiže tzv. slovenský milionár zarába približne 1280 eur, alebo 38 500 bývalých slovenských korún mesačne. Podporiť predovšetkým malých a stredných podnikateľov má presunutie niektorých druhov hmotného majetku do nižších odpisových skupín, zvyšuje sa aj hranica pre odpisovanie jednotlivých druhov majetku.

Poslanci tiež schválili návrh novely zákona o dani z pridanej hodnoty, ktorá skracuje lehotu na vrátenie nadmerných odpočtov dane z pridanej hodnoty zo 60 dní na 30 dní. Príspevok na udržanie pracovného miesta. Štát uhradí povinné odvody platené zamestnávateľom za pracovníka, ktorého napriek nedostatku práce neprepustí, a zároveň mu vypláca náhradu mzdy najmenej vo výške 60 percent. Platenie povinných odvodov štát preberie aj za samotného zamestnanca.

Zvýšenie príspevku na dochádzku do zamestnania najmä na kratšie vzdialenosti Podpora zakladania sociálnych podnikov samosprávami, v ktorých okrem iného nebudú musieť dodržiavať súčasný 30-percentný povinný podiel znevýhodnených uchádzačov o zamestnanie. V sociálnych podnikoch pracujú najmä ľudia s nízkou kvalifikáciou.

Prijatých opatrení je viac - tých odmietnutých iba niekoľko, presne však odzrkadľujú rozdiely, ako vnímajú riešenia krízy koaliční a opoziční politici. Ide hlavne o zníženie dane z príjmu z 19 na 16 percent, ktoré odôvodňuje predovšetkým bývalý minister financií Ivan Mikloš tým, že má podporiť ekonomickú aktivitu podnikateľov a živnostníkov, ako aj atraktivitu Slovenska pre zahraničných investorov. Na slová o znížení tejto dane reaguje premiér nezvyčajne ostro a neváha použiť ani slová ako je sabotáž. Na jednej strane je to logické, lebo odhady vývoja slovenskej ekonomiky sa ustavične znižujú a tým klesajú aj odhady štátnych príjmov - čo premiér priamočiaro spája s dopadmi zníženia daní. Faktom však je, že vďaka klesaniu mien v stredoeurópskych krajinách sa cena slovenskej pracovnej sily - zásluhou prijatia eura - zvýšila nad maďarskú a poľskú úroveň a lacná pracovná sila prestáva byť slovenskou výhodou.

Diskusie o rozličných formách zníženia odvodov sa však už začali na stretnutiach predsedu vlády s predstaviteľmi živnostníkov a malých podnikateľov, čiže v blízkej budúcnosti môžeme očakávať už štvrtý balíček.

A teraz k tej komickejšej stránke záchranných balíčkov - koalično-opozičná animozita spôsobila, že viaceré opatrenia, ktoré navrhovali opoziční poslanci ešte vlani (napríklad návrh na zvýšenie nezdaniteľného minima navrhovala opozícia už vlani v auguste, návrh na tzv. flexikonto odmietli koaliční poslanci vlani v októbri, aby ho ako vlastný návrh presadili minulý týždeň).

Z tohto hľadiska nie je vylúčené, že nakoniec prijme slovenská vláda aj opozičný návrh zníženia daní - to by však premiér musel priznať dve veci - že situáciu presnejšie odhadli jeho protivníci a že mu chýbajú vlastné návrhy na efektívne riešenie ekonomickej situácie. Kto pozná Roberta Fica vie, že toto priznanie je jedno z najťažších.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání . Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas .