A je to! Maďarská karta

Isté napätie medzi oboma krajinami vzniklo potom, ako slovenský parlament schválil jazykový zákon, keďže jeho znenie sa nepáči príslušníkom maďarskej menšiny na Slovensku. Ďalším bol zákon na podporu vlastenectva, ktorý prikazuje, aby sa v každej škole, dokonca aj materských škôlkach, hrala každý pondelok štátna hymna a v triedach, v ktorých sa vyučuje, boli vyvesené štátny znak, zástava a texty hymny a preambuly slovenskej Ústavy. Zákon zároveň prikazuje: „Každý je povinný zachovávať úctu k štátnym symbolom Slovenskej republiky, štátnemu jazyku, k samotnému štátu a jeho ústavným orgánom a inštitúciám“.

Absurditu zákona azda najlepšie vystihuje situáciu po jeho schválení posmech zahraničných médií – napríklad rakúsky Die Presse, ktorý sa rovno opýtal, či Rakúsko susedí so štátom, ako je Severná Kórea a označil Slovákov za najzakomplexovanejších v celom stredoeurópskom svete.

Pohľad priamo zo Slovenska je však neveľmi, ale predsa len trochu iný – vlastenecký zákon totiž úzko súvisí so zákonom o preukazovaní pôvodu majetku, ktorý je dlhodobou agendou Roberta Fica. Súvislosť spočíva v tom, že SNS, hoci je rovnako dlhodobo proti takémuto zákonu - a to z dôvodu jeho nesúladu s Ústavou, napokon podporila jeho schválenie a poslanci strany Roberta Fica podporili zase prijatie vlasteneckého zákona. Je však pochopiteľné, že ten, kto na Slovensku nežije, musí mať z neho komplexy – v tomto prípade napríklad z toho, že po prijatí zákona premiér Fico požiadal prezidenta republiky, aby ho nepodpísal, ale vrátil ho do parlamentu na opätovné prerokovanie. Niekedy totiž nepomôže ani vysvetlenie, že je pred voľbami.

Z podobného predvolebného súdka je vytiahnutie „maďarskej karty“, ktorú politici používajú buď krátko pred voľbami, alebo keď potrebujú zjemniť podozrenia z korupcie, klientelizmu a podobných ohavností. Jednoducho, keď potrebujú zmeniť pre nich nepríjemnú tému. A to sa podarilo premiérovi Ficovi aj teraz, hoci na slová maďarského prezidenta László Sólyoma reagoval nie ihneď, ale až po niekoľkých dňoch. Dokázal však okamžite vyvolať diplomatickú prestrelku medzi Bratislavou a Budapešťou.

Podstatou sú slová maďarského prezidenta, ktorý počas návštevy vojvodinského Nového Sadu povedal, že Maďari by sa mali štátny jazyk učiť ako cudzí jazyk nielen v Srbsku, ale aj v Rumunsku a na Slovensku. Je otázkou pre pedagógov a ďalších odborníkov, či by sa v takom prípade nenaučili štátny jazyk lepšie ako za súčasného stavu. Keď existuje veľa Maďarov žijúcich na Slovensku, ktorí ovládajú angličtinu, nemčinu či francúzštinu oveľa lepšie ako slovenčinu. To by sa však výsostne odbornej témy nesmeli chopiť politici. Reakcia premiéra Roberta Fica, ale aj slovenskej diplomacie, bola po niekoľkých dňoch naozaj prudká. Robert Fico obvinil maďarského prezidenta okrem premysleného a zákerného útoku proti Slovenskej republike aj z hrubého útoku proti integrite krajiny pod Tatrami s tým, že ide o rozbíjanie Slovenska a základných elementov jeho štátnosti. SNS dala kontru vyhlásením, že vláda by mala „vyslať do Bruselu protest s návrhom, aby EÚ odňala Maďarsku plánované predsedníctvo do času, kým budú v tejto krajine pretrvávať iredentistické veľkomaďarské tendencie.“

Vzhľadom na to, že tak v Maďarsku ako aj na Slovensku sa blížia parlamentné voľby, podobných situácii bude skôr pribúdať ako ubúdať. Problém je, že mnohí sa na jednej aj druhej strane utešujú tým, že po voľbách sa situácia upokojí. Ja však mám dôvod si myslieť, že to vôbec nemusí byť až také samozrejmé, za aké to nateraz pokladajú. Mimochodom, oveľa podstatnejšou otázkou potom je, na akých základoch teda stojí - povedané slovami premiéra Fica - integrita Slovenska a základy jeho štátnosti, keď ich dokážu ohroziť slová jednej osoby – aj keď ňou je maďarský prezident?

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání. Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas.