Vzpoura soudců

Už len samotný výber názvu dokumentu slovenských sudcov naznačuje, že situácia v justícii nie je vôbec dobrá. Na verejnosť sa sudcovia však obrátili až potom, ako prezident, predseda parlamentu aj premiér zostali ľahostajní k ich listu, ktorým ich sudcovia upozorňovali na problémy a žiadali, aby sa zasadili o zmeny k lepšiemu.

Spúšťacím mechanizmom bol návrh na disciplinárne konanie voči banskobystrickej sudkyni Jane Dubovcovej, ktoré na ňu podal predseda tamojšieho okresného súdu Ľubomír Bušík. Za jej verejné vyjadrenia, v ktorých kritizovala súčasné dianie v justícii, hlavne disciplinárne konania voči sudcom, ktoré sa v poslednom čase rozbehli ako na bežiacom páse. A treba povedať, že sú veľmi absurdné - disciplinárne konanie je vedené napríklad voči sudkyni iba za to, že svedčila pred súdom.

Voči inému sudcovi zase za to, že podal podnet na začatie trestného stíhania na iného sudcu, predsedu Najvyššieho súdu Štefana Harabina. Alebo voči ďalšiemu sudcovi za podozrenie, že sa dopustil prieťahov v konaní. Začatie disciplinárnych konaní v uvedených a mnohých ďalších prípadoch je umocnené tým, že viacerým sudcom bol zároveň pozastavený výkon činnosti. Čo znamená, že musia odovzdať preukaz sudcu a nemôžu ani len prísť do budovy súdu.

Sudkyňa Dubovcová bola za názor potrestaná rovnako, keďže ministerka spravodlivosti Viera Petríková jej po doručení návrhu na disciplinárne konanie okamžite pozastavila výkon funkcie sudcu. Je paradoxné, že o dva pracovné dni mohla súdiť ďalej - predseda okresného súdu, totiž návrh na disciplinárne konanie stiahol potom, ako opozičná politická strana KDH oznámila, že kvôli situácii v justícii požiada o zvolanie mimoriadnej schôdze parlamentu s jedným bodom programu - návrhom na odvolanie ministerky spravodlivosti.

Kauza sudkyne Dubovcovej - jej potrestanie za vyjadrenie názoru bola budíkom pre ďalších sudcov. Vypracovali dokument Päť viet, ktorý je v podstate verejnou obžalobou rezortu justície. Tu sú: "Snahu kompetentných orgánov postihovať sudcov za verejne vyslovené názory na pomery v justícii považujeme za ďalší zo signálov, ktorý ohrozuje slobodu diskusiu o stave slovenského súdnictva.

V takom prostredí sa nám pracuje zle a preukázateľne rastúca nedôvera verejnosti k justícii nás úprimne mrzí. O príčinách tohto stavu je potrebné slobodne diskutovať a atmosféra strachu, v ktorej sudca nemôže vysloviť hoc aj kontroverzný a provokujúci názor, je odrazom neslobody ducha., Mať slobodného ducha je nielen právom, ale aj povinnosťou sudcu. Mať slobodného sudcu je právom občana."

Jedným dychom je však potrebné povedať, že za situácia v justícii sú zodpovední aj sudcovia sami. Boli ticho, keď Vladimír Mečiar nominoval do funkcie ministra spravodlivosti sudcu Najvyššieho súdu Štefana Harabina. Boli ticho, keď v parlamente presadil zákony, ktoré mu umožnili ovládnuť rezort podobne ako v komunistickom režime. Boli ticho, keď sa funkcie ministra vzdal a stal sa predsedom Najvyššieho súdu. A boli ticho, keď sa ministerkou spravodlivosti stala opäť sudkyňa - Viera Petríková. A väčšina je ticho ešte aj dnes - keďže dokument Päť viet nepodpísala ani len desatina všetkých slovenských sudcov.

Podľa profesora právnej filozofie Jiřího Přibáňa "společnost, která nedůvěřuje svým soudcům, směřuje k politické zvůli a zkorumpované vládě." Slovensko jeho slová potvrdzuje už niekoľko rokov v praxi a mám dôvod si myslieť, že ešte niekoľko rokov to tak aj zostane. Päť viet stovky slovenských sudcov môže toto obdobie skrátiť, ak sa k nim pridajú aj ďalší. Ale tiež predĺžiť, keď zostanú mlčať.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání . Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas .