Vpred do minulosti

Poukazuje na to hneď budúce zloženie vlády, v ktorej má mať SMER úplnú dominanciu. Obsadí post premiéra a ďalších 10 rezortov, prirodzene, tých hlavných, akými sú napríklad rezorty financií, vnútra obrany či zahraničných vecí. V rukách však bude mať oveľa viac - od vlády totiž závisí priveľa ďalších štátnych úradníkov, akými sú povedzme šéf tajnej služby či bezpečnostného úradu. A obsadzovanie týchto funkcií bude mať SMER úplne pod kontrolou - žiadny z koaličných partnerov na preobsadzovanie štátnych úradníkov nebude mať vplyv. To sa samozrejme týka aj štátneho aparátu po celej krajine, počnúc prednostami krajských úradov, cez rôznych referentov a končiac vrátnikmi v štátnych budovách. SMER jednoducho personálne ovládne krajinu, či sa to jeho koaličným partnerom bude páčiť alebo nie - tak to vyplýva zo zloženia a počtu členov vlády.

SMER si pre seba vymienil aj funkciu predsedu parlamentu. Aj s tým jeho koaliční partneri súhlasili. Po roku 1998 to bude prvý raz, kedy bude mať opäť jedna strana zároveň kreslá premiéra aj predsedu parlamentu. Dovtedy takýmto spôsobom vládlo krajine iba HZDS, keď premirom bol Vladimír Mečiar a predsedom parlamentu terajší prezident Ivan Gašparovič. Mimochodom, prvá schôdza parlamentu po voľbách v roku 1994, ktorá sa uskutočnila v nočných hodinách nesie dodnes prívlastok ako noc dlhých nožov.

Necelé dva týždne po parlamentných voľbách ukázali, že predseda SMERU Róbert Fico mal povolebnú situáciu naozaj premyslenú. Navonok koketoval aj s pravicovými stranami, ktoré sa mu podarilo nielen rozdeliť, ale aj zosmiešniť. Do vlády sa mu oficiálne, pred verejnosťou a vzhľadom na svoje programy i doterajšiu politickú činnosť takmer kolenačky ponúkli Strana maďarskej koalície aj kresťanskí demokrati - a Fico, ktorý v tom čase už piekol koalíciu s nacionalistami a Vladimírom Mečiarom a rozdeľoval vládne kreslá, si tak mohol ich odmietnutie naozaj riadne vychutnať.

Po oznámení vzniku novej vládnej koalície predseda SMERU už nemá na čo čakať a chce uchopiť moc čo najrýchlejšie. Prinútil aj prezidenta Gašparoviča urýchliť zvolanie ustanovujúcej schôdze parlamentu - podľa prezidenta sa mala konať o 12 dní, bude však už päť dní. Dohoda o novej koalícii je totiž veľmi jednoduchá vďaka enormnej snahe nacionalistov i Vladimíra Mečiara podieľať sa opäť na moci a to bez akýchkoľvek podmienok. Obom stranám stačí, že budú po 8 rokoch v opozícii opäť vo vláde - inak by totiž nepristúpili na to, že ich predsedovia zostanú mimo akýchkoľvek významných funkcií a budú pôsobiť iba ako radoví poslanci parlamentu.

Pre obidve tieto strany - Slovenskú národnú stranu, ale hlavne hnutie i samotnú osobu Vladimíra Mečiara bolo totiž podstatné dostať sa opäť do vlády. Za akúkoľvek cenu. Mečiarov návrat k moci znamená faktickú rehabilitáciu jeho osoby i jeho skutkov, ktoré napáchal od roku 1992. V krátkosti - bol postrachom demokratických krajín, Slovensko nebolo vpustené do medzinárodných štruktúr. Mečiarova tajná služba bola podozrivá z politického zneužívania, výbuchov automobilov novinárov i z únosu syna prezidenta Michala Kováča. Na tento čin udelil Vladimír Mečiar v čase zastupovania prezidenta amnestiu, čím ho znemožnil vyšetriť. Vtedajšia koalícia HZDS-SNS spolu s robotníkmi ovládli verejnoprávne médiá takým spôsobom, že Vladimír Mečiar bol nútený udeliť milosť redaktorovi Slovenskej televízie, ktorému hrozil za jeho nadprácu trest. Politické vzkriesenie Vladimíra Mečiara síce urobil Róbert Fico, ale rovnako ho chceli vzkriesiť SDKÚ Mikuláša Dzurindu i Bugárova Strana maďarskej koalície. Takže mu to nebudú môcť ani len vyčítať.

Dominancia SMERU vo vláde pripomína v mnohom dominanciu HZDS v rokoch 1994 - 1998. Róbert Fico sa však dopustil pri zostavovaní vládnej koalície hrubej chyby - vybudoval si totiž veľmi silnú a všetkého schopnú opozíciu. Je iba otázkou času, kedy sa pravicové strany po porážke vo voľbách a zosmiešnení Róbertom Ficom vzchopia a začnú opäť spolupracovať. A tým začnú stúpať aj nároky jeho koaličných partnerov na rovnocennejší podiel na moci, ktorým bude nútený ustupovať. Inými slovami, podpísaním koaličnej dohody s nacionalistami a Vladimírom Mečiarom si Róbert Fico zároveň podpíše aj vlastný politický ortieľ. I keď o tom ešte nevie.

Vraví sa, že každá krajina má takú vládu, akú si zaslúži. Aj v tomto však platí, že výnimka potvrdzuje pravidlo. Mám preto dôvod si myslieť, že Slovensko si až takú vládu, politické napätie a zavádzanie nie sociálneho, ale socialistického inžinierstva, ktoré ho čakajú, predsa len nezaslúžilo.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci http://www.rozhlas.cz/cro6/audio/ Radio na přání