Slovensko a zbytek světa

Vôbec prvou reakciou bol totiž návrh vlády znovu otvoriť tzv. druhý dôchodkový pilier. Prvý je spravovaný štátnou Sociálnou poisťovňou, druhý súkromnými spoločnosťami, ktoré ponúkajú sporiteľom možnosť investovať svoje peniaze do rôznych fondov a nasporiť si tak dôchodok vo vyššej sume. Správcovské spoločnosti sú neustále pod kontrolou Národnej banky Slovenska, takže s peniazmi nemôžu nakladať tak, ako sa im zachce, ale iba podľa schválených pravidiel.

Predseda vlády Robert Fico považuje opakované otvorenie druhého piliera - teda možnosť sporiteľov z neho vystúpiť, ale aj vstúpiť - v súvislosti so svetovou finančnou krízou za operatívne rozhodnutie. Aby sa vraj ľudia mohli rozhodnúť, či uprednostnia istotu alebo riziko. Hovorí, že kríza bude mať vážnejšie dôsledky a nebude ju možné vyriešiť bez aktívnych zásahov štátu - operatívnych aj dlhodobých. Aby presvedčil, že ide naozaj o operatívne rozhodnutie, vláda parlamentu zároveň navrhla, aby zákon umožňujúci otvorenie druhého dôchodkového piliera schválil v skrátenom legislatívnom konaní. To je v súlade so zákonom však iba vtedy, keď sú napríklad ohrozené základné práva a slobody ľudí alebo štátu hrozia značné škody. Argument ministerstva práce a sociálnych vecí preto znie naozaj čudne - podľa neho vraj tým, že hrozia škody ľuďom, hrozia aj štátu a tak je skrátené legislatívne konanie nielen možné, ale dokonca nutné, použiť.

Druhý praktický krok, ktorý vykonala slovenská vláda v súvislosti s globálnou finančnou krízou, bolo schválenie návrhu zákona o ochrane vkladov. Podľa pripraveného znenia bude štát po prvé - garantovať v plnej výške vklady občanov, živnostníkov či nadácií na bankových účtoch. A po druhé - štát zruší doterajšiu spoluúčasť ľudí - vo výške 10 percent chráneného vkladu - na tejto garancii. Aj tento návrh zákona vláda parlamentu predložila s návrhom, aby o ňom rokoval v skrátenom legislatívnom konaní.

Obidve uvedené prvé reakcie a doterajšie praktické kroky vlády riešia celkom iné choroby, ako možný nástup globálnej finančnej krízy v krajine. Otvorenie druhého dôchodkového piliera s ňou nemá absolútne nič spoločné, keďže napríklad prvé dôchodky z neho budú vyplácané až po viac ako desiatich rokoch. A dovtedy - ako sa zatiaľ zdá - kríza nepotrvá. Aj garancia vkladov v 100-percentnej výške by mala byť iba dočasným riešením. Mala, ale nie je, keďže vláda nenavrhuje dočasnosť, ale trvalosť 100 percentnej ochrany vkladov. Slová ekonómov o tom, že by malo ísť len o dočasné riešenie, zatiaľ odmieta. Tí totiž argumentujú tým, že ľudia by mali niesť aspoň malý podiel zodpovednosti za to, do ktorej inštitúcie si vklady uložia. Slovensko už má - a treba povedať, že veľmi zlú - skúsenosť s tým, keď finančné inštitúcie sľubovali také vysoké úroky, že nápadne pripomínali pyramídovú hru. Napokon, tak aj skončili - ich majitelia vo väzení a ľudia bez peňazí.

Aj preto mám dôvod si myslieť, že uvedené kroky slovenskej vlády zatiaľ svetovú finančnú krízu využívajú tiež na presadenie celkom iných zámerov, ako s ňou súvisiacich. Poukazuje na to aj vládou čerstvo schválený návrh štátneho rozpočtu na budúci rok, ktorý podľa viacerých analytikov ako keby krízu vôbec nezaregistroval.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání . Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas .