Slováci končí s vízovou povinností s USA

4. říjen 2008

Návšteva slovenského prezidenta Ivana Gašparoviča v Bielom dome bude pravdepodobne bodkou na konci vízovej povinnosti pre ľudí z podtatranskej krajiny. Presnejšie, vízových poplatkov. Otázna však zostáva cena ich zrušenia.

Stretnutie prezidentov má trvať zhruba 45 minút, čo sa vzhľadom na potrebu tlmočníkov môže zdať niekomu málo, inému veľa či primerane. Tak či onak, prezident Gašparovič ide do Spojených štátov s jasným cieľom - dostať prísľub o zrušení vízových poplatkov. Dostane ho. Nie je to žiadne tajomstvo - otázny je iba presný dátum zrušenia povinnosti, nie samotné zrušenie. To je už dohodnuté - Slovensko plní všetky podmienky, stanovené Spojenými štátmi americkými.

Hoci presné čísla ešte nie sú k dispozícii, tak americká ako aj slovenská strana spoločne hovoria o tom, že Slovensko splnilo aj podmienku, ktorá sa týka počtu odmietnutých žiadostí o udelenie víza. Tá musí byť pod hranicou desiatich percent, teda musí ísť o jednociferné číslo. Jej splnenie naznačovali tak slovenský prezident Ivan Gašparovič, ako aj americký veľvyslanec na Slovensku Vincent Obsitnik.

Prvá zo spomínaných dvoch zmlúv, ktoré tento týždeň schválila slovenská vláda, sa týka výmeny údajov o teroristoch a trestne stíhaných osobách medzi Bratislavou a Washingtonom. Ide o výmenu všetkých informácií z preverovania teroristov, ktoré budú mať k dispozícii obe zmluvné strany. Vrátane výmeny údajov o odtlačkoch prstov a vzorky DNA.

Druhá zmluva zakotvuje boj proti trestnej činnosti a podlieha súhlasu parlamentu a ratifikácii prezidentom republiky. Ide o zmluvu, ktorá má prednosť pred slovenskými zákonmi, a preto je potrebný takýto postup - priamo totiž zakladá práva a povinnosti. Napríklad, automatizované vyhľadávanie daktyloskopických údajov, automatizované vyhľadávanie profilov DNA či poskytovanie osobných údajov a iných údajov s cieľom predchádzať závažnej trestnej činnosti, najmä teroristickým trestným činom.

Tu práve môže byť aj tzv. kameň úrazu. Osobné údaje sú značne citlivou záležitosťou a nie je celkom jasné, či štát s nimi môže zaobchádzať tak, ako uzná sám za vhodné. Jeho povinnosťou je zabezpečovať ich ochranu, nie ľubovoľné poskytovanie systémom jednému áno, inému nie.

Ďalší kameň úrazu môže byť v tom, že zavedenie bezvízového styku vôbec neznamená koniec ich tortúram pri ceste do Spojených štátov. V skutočnosti iba nebudú musieť za víza platiť, všetky ostatné byrokratické úkony, zdá sa, zostávajú. Na vstup do Spojených štátov budú potrebovať pas s biometrickými údajmi a naďalej - hoci už iba elektronicky - budú musieť vypĺňať formulár. Čo sa zrejme zmení k horšiemu, je to, že pohovor s imigračným úradníkom budú absolvovať až na území Spojených štátov, a nie v Bratislave ako doteraz. A ten má právo vstup do krajiny cestovateľovi odmietnuť. Inými slovami, je rozdiel, keď sa dozviete v Bratislave - ešte pred cestou - že vstúpiť na územie Spojených štátov nemôžete, ako keď vám to - už po pricestovaní - oznámi imigračný úradník a vstúpiť do krajiny vám nedovolí.

Zrušenie vízových poplatkov je, samozrejme, vďačnou politickou témou a všetky politické strany sa ním už v predstihu chvália. Mám dôvod si myslieť, že v reáli to bude však predsa len inak, ako sa aj vďaka ich rétorike veľa ľudí na Slovensku domnieva. Už sú totiž zvyknutí pohybovať sa v krajinách schengenského priestoru - dokonca aj mimo neho, napríklad v Chorvátsku - iba s občianskym preukazom. Kedy chcú, ako chcú a bez akýchkoľvek predchádzajúcich úradných žiadostí či byrokratického vyrušovania, ktorým sa pri ceste do Spojených štátov jednoducho naďalej nevyhnú. Ako prvý krok k slobodnému pohybu je zrušenie vízových poplatkov dobré, ide o to, že by mali nasledovať aj ďalšie. To je však už iná téma.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání . Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas .

autor: Juraj Hrabko
Spustit audio