Referendum v Maďarsku

Referendum bolo neúspešné preto, lebo nebola splnená ani jedna z dvoch rovnocenných požiadaviek na jeho platnosť. Prvou je, že hlasovania sa musí zúčastniť najmenej 50 percent všetkých voličov. Čo sa nestalo, keďže k volebným urnám prišlo iba zhruba 37,5 percent všetkých voličov. Druhou, rovnocennou podmienkou úspešnosti referenda je, že najmenej štvrtina všetkých voličov musí na položenú otázku odpovedať kladne. V reáli to znamená, že na to, aby niektorá z dvoch otázok mala aspoň nejaký právny následok, muselo by na ňu kladne a osobitne odpovedať viac ako 2 milióny voličov. Podľa predbežných výsledkov však k volebným urnám prišlo iba o málo viac ako 3 milióny voličov. Za zavedenie dvojitého občianstva pritom hlasovalo iba zhruba 1,5 milióna a za zákaz privatizácie zdravotníckych zariadení iba okolo 1,9 milióna voličov. Hoci definitívne výsledky hlasovania budú k dispozícii až o niekoľko dní - volebná komisia totiž ešte čaká na výsledky hlasovania z iných krajín, v ktorých mohli Maďari hlasovať na zastupiteľských úradoch - zmeniť predbežné výsledky hlasovania by nemali.

Referendum o zákaze privatizácie zdravotníckych zariadení iniciovala maďarská Robotnícka strana, hlasovanie o dvojakom občianstve zase Svetový zväz Maďarov. Obidve tieto iniciatívy podporovala hlavne opozičná strana expremiéra Viktora Orbána, naopak, vládni socialisti a liberáli boli proti takémuto hlasovaniu. Povedané inými slovami, výsledok referenda je prehrou opozičného Fideszu. Možno konštatovať, že prehrou milosrdnou, pretože ak by výsledok hlasovania bol opačný, Maďarsko by malo výrazné problémy s tým, ako ho v praxi naplniť. V prípade úspešného referenda o zavedenie dvojitého občianstva - teda udelení maďarského občianstva pre príslušníkov maďarskej menšiny žijúcich v zahraničí - neexistovali žiadne alternatívy ďalšieho postupu.

Kladný výsledok by síce znamenal akýsi príkaz pre parlament, aby možnosti získania či udeľovania dvojitého občianstva zaviedol či právne upravil, nestanovoval však ani lehotu ani podstatu toho, čo by mal urobiť - teda aké práva a aké povinnosti by dvojité občianstvo malo mať. Či by malo byť takpovediac plnoprávne, alebo či sa mali vytvoriť z občanov, zahraničných Maďarov, občania druhej kategórie?

Úspešné referendum by tak znamenalo najskôr iba zostrenie politického zápasu a samozrejme, viditeľnú podporu opozičného Fideszu proti súčasnej vládnej koalícii. Maďarsko by sa však muselo vyrovnať, lepšie povedané, dohodnúť nielen s okolitými krajinami, ktorých by sa možné zavedenie dvojitého občianstva týkalo, ale aj, alebo predovšetkým, s Európskou úniou. V okolitých krajinách Maďarska žije takmer 3 milióny Maďarov. Takmer 2 milióny v Rumunsku, ďalšie státisíce na Slovensku, v Srbsku a na Ukrajine. Z hľadiska únie by zavedenie dvojitého občianstva pre Maďarov - po jeho dohode s jednotlivými štátmi - až tak neprekážalo v krajinách, ktoré už sú členmi tzv. eurozóny, napríklad Slovenska, Slovinska či Rakúska.

Ale rapídny nárast počtu eurobčanov z krajín, ktoré v eurozóne zatiaľ nie sú, by sa únii veľmi nepáčil. Napokon, jednostranné a hromadné udelenie občianstva zakazuje Maďarsku aj mierová zmluva podpísaná po skončení druhej svetovej vojny v Paríži. Neúspešné referendum napätie vzťahov v rámci únie aj mimo nej oddialilo. O tom, že ich zhoršenie hrozilo, poukazuje napríklad postoj Rumunska, kde tamojší premiér Adrian Nastase otvorene varoval proti každému pokusu udeliť dvojité občianstvo založené na etnickom kritériu. Nastase argumentoval aj bilaterálnou dohodou s Maďarskom, ktorá dvojité občianstvo vylučuje, Maďarsko však oponovalo, že táto dohoda je neplatná, pretože obidve krajiny už nie sú komunistické, ale demokratické.

Isteže, hlavne na Slovensku, kde politici tzv. maďarskú kartu vyťahujú vždy, keď nie je naporúdzi nič iné a hrozí politický kľud, výsledok maďarského referenda zvádza k ku konštatovaniu, že Maďari nechcú Maďarov, žijúcich v susedných krajinách. Bol by to však rovnaký extrém, akým je vyjadrenie Viktora Orbána, ktorý vyhlásil, že referendum považuje za úspešné a preto vyzve vládu, aby sa podriadila väčšine. Považovať totiž názor necelej štvrtiny voličov za väčšinový, môže iba ten, kto utrpel naozaj veľkú prehru.