Predčasné voĺby

Predčasné voľby sú výsledkom ďalších rozporov vo vládnej koalícii vedenej Mikulášom Dzurindom. Spor s jeho SDKÚ tentoraz vyvolali kresťanskí demokrati, keď mu predložili ultimátum - buď okamžite predloží na rokovanie vlády návrh Zmluvy o výhrade vo svedomí, alebo z vlády odídu. Mikuláš Dzurinda odmietol tejto požiadavke vyhovieť, a tak kresťanským demokratom nezostalo nič iné, ako z vlády naozaj odísť. Ich traja ministri podali demisiu a predseda KDH Pavol Hrušovský sa vzdal funkcie predsedu parlamentu. Slovenská vláda je však matematicky už kompletná, pretože prezident republiky ihneď po prijatí demisie ministrov za KDH vymenoval nových členov vlády - stali sa nimi doterajší štátni tajomníci tých rezortov, ktoré patrili KDH - vnútra, spravodlivosti a školstva.

Na novom predsedovi parlamentu sa politické strany zatiaľ nedokázali dohodnúť. Existuje skôr vôľa predsedu parlamentu pre toto končiace sa volebné obdobie už vôbec nezvoliť, takže parlament by až do zasadnutia nového zákonodarného zboru riadili jeho dvaja doterajší podpredsedovia. Slovenské médiá sa síce počas troch uplynulých dní prezentovali titulkami ako napríklad vládna či ústavná kríza, boli to však titulky iba marketingové, nie aj vecné. Ich účelom bolo zvýšiť predaj tlačových a sledovanosť elektronických médií. Aj viaceré zahraničné médiá tomuto podľahli a za dôvod pádu Dzurindovej vlády považujú Zmluvu o výhrade vo svedomí, ktorú sa Slovensko s Vatikánom zaviazalo uzatvoriť.

Jednoduchá analýza postupnosti a krokov, ktoré napokon viedli v krajine k predčasným voľbám, však hovorí niečo úplne iné - išlo o chladnokrvné stranícke kalkulácie. Aj zo strany KDH, aj SDKÚ. Pripúšťam, že to neznie veľmi dobre, ale posúďte sami, akými kartami sa v tejto hre hralo. Kresťanskí demokrati svojou ultimatívnou požiadavkou mohli totiž veľa získať, ale iba málo stratiť. Ak by tejto požiadavke Mikuláš Dzurinda vyhovel, verejne by ukázali, že sú rozhodní, principiálni aj silní, keďže prinútili predsedu vlády, aby ich požiadavku akceptoval. Nešlo im o dohodu o Zmluve, ale o kategorickú požiadavku. Takéto vydieranie bolo zase neprijateľné pre premiéra, ktorý samozrejme vie, že z rybníka kresťanských demokratov žiadnych voličov nezíska, ale k zvýšeniu preferencií jeho strany môže prísť vtedy, keď zaloví v inom rybníku. Sústredením sa na liberálnych voličov, ktorých je značná časť a ktorých momentálne zbiera politický rival - strana Slobodné fórum. To založili bývalí členovia jeho SDKÚ pred dvomi rokmi. A liberálni voliči sú voliči, ktorí Zmluvu S Vatikánom jednoznačne odmietajú. Zrátanie plusov a mínusov, ziskov a strát, viedlo k rozhodnutiu Mikuláša Dzurindu ultimátum KDH odmietnuť a uprednostniť predčasné voľby.

Čo mohlo KDH svojim ultimátom stratiť? Neveľa. Po prvé preto, lebo predčasné voľby sa uskutočnia iba o tri mesiace skôr ako riadne. To je z časového hľadiska zanedbateľný rozdiel. Legislatíva ich skoršie konanie jednoducho neumožňuje, keďže napríklad stanovuje koľko dní pred voľbami je potrebné predložiť kandidátne listiny, vytvoriť volebné komisie a podobne. Aby sa to zmenilo, musel by byť novelizovaný aj zákon o voľbách a schválenie takejto novely by trvalo mesiace. Kresťanskí demokrati si teda vedeli dopredu vypočítať, že najskorším možným termínom konania predčasných volieb sa volebné obdobie skráti iba o tri mesiace. Teda skoro vôbec.

Po druhé - ak by k dohode o predčasných voľbách neprišlo - odchodom kresťanských demokratov z vlády do opozície by zrejme prišlo k pádu Dzurindovej vlády. Žiadna vláda však v takom rozbitom parlamente, v akom sa dnes nachádza slovenský, by nedokázala urobiť nič zásadné, čo znamená, že by to bola iba akási údržbárska vláda, maximálne na osem mesiacov. Teda v pravom zmysle slova by vôbec nevládla, ale iba dočasne zabezpečovala chod štátnych inštitúcií, ktoré výkonnej moci podliehajú. Keďže z takejto vlády nič nehrozí, je to rovnako zanedbateľné, ako skrátenie volebného obdobia o tri mesiace.

Keď KDH vystúpilo v sobotu na verejnosti s ultimatívnou požiadavkou na schválenie Zmluvy, vedelo už, že ju Mikuláš Dzurinda odmietne, pretože takéto politické veci sa konzultujú vopred a bez verejnosti. Išlo teda iba o verejné teátro, spojené s nástupom do volieb. Preto bola dohoda politických strán o predčasných voľbách taká rýchla, že k žiadnej kríze, ani politickej, ani vládnej a tobôž ústavnej nestačilo ani prísť.

Udalosti jednoducho bežali plynule, scenár sa naplnil a otvorený volebný zápas o voličov - schválením zákona o predčasných voľbách - sa tak na Slovensku začal už deň po odchode KDH z vlády.