Predčasne o predčasných voĺbách

Ponechám nateraz bokom ústavnú problematiku predčasných volieb, pretože v súčasnosti ide o viac - o čistotu, čestnosť, princípy, zásady a korektnosť v politike. Inými slovami, nie o písané, ale nepísané pravidlá, ktoré sú však pri spravovaní vecí verejných nemenej dôležité. Diskusia o predčasných voľbách začala v krajine pod Tatrami pred dvomi týždňami, kedy sa opozícii podarilo osem dní blokovať rokovanie parlamentu. Vládnych poslancov bolo totiž na otvorenie schôdze málo. Práve blokáda zákonodarného zboru vyvolala tému predčasných volieb - vládne SMK s podporou KDH vypracovalo znenie zákona o predčasných voľbách a predseda parlamentu začal viesť s opozičnými stranami oficiálne rozhovory o vyriešení parlamentnej krízy.

Až po ôsmich dňoch sa podarilo vládnym poslancom parlament opäť spojazdniť a to vďaka tomu, že z opozičného Mečiarovho HZDS prekvapujúco prestúpili do vládneho tábora dvaja poslanci. S ich pomocou vláda získala v parlamente opäť nadpolovičnú väčšinu a parlament začal opäť fungovať.

Téma predčasných volieb však z politickej scény nezmizla. Naopak, komunisti aj HZDS predložili dva návrhy zákona o predčasných voľbách do parlamentu, kde čakajú na prerokovanie. SMK aj KDH, ktorým sa nepáčia podozrenia z korupcie - spojené s prestupom poslancov HZDS do vládneho tábora, ako aj rovnaké spôsoby získavania ďalších nezávislých poslancov na podporu vlády - stále tvrdia, že predčasné voľby by boli najlepším riešením. Ale vraj ich nemôžu presadiť, pretože SDKÚ vedené premiérom Dzurindom predčasné voľby stále odmieta. A dve vládne strany tak nemôžu ani nechcú ísť proti jeho vôli, pretože by údajne porušili koaličnú dohodu a zapríčinili rozpad vlády. A bez Dzurindu a poslancov, ktorí ho podporujú by sa vraj v parlamente beztak 90 poslancov, potrebných na odsúhlasenie predčasných volieb, nenašlo. SMK a KDH vypočítali počet poslancov ochotných hlasovať za predčasné voľby na 85, čiže ešte päť ďalších poslancov by im chýbalo.

Opozícia tieto piruety dvoch vládnych strán - ktoré sú a zároveň nie sú za predčasné voľby - tentoraz dokonale využila. Hoci HZDS najskôr trvalo na predčasných voľbách až v lete budúceho roka, pristúpilo na jarný termín, ktorý tak ústne podporuje 72 poslancov. Tento počet je dôležitý preto, lebo spolu s poslancami SMK a KDH by tak s predčasnými voľbami súhlasilo až 107 poslancov. Teda o 17 viac, ako je na schválenie predčasných volieb potrebné. Po tomto oznámení opozície, SMK aj KDH pozmenili stratégiu. Vyhlásili, že predčasné voľby sú síce stále najlepším riešením, ale návrh opozície aj tak nemôžu podporiť. Po prvé preto, lebo je opozičný, teda zo zásady. A po druhé preto, lebo ak by tak urobili, definitívne by tým rozbili menšinovú vládu.

Politické tance okolo predčasných volieb však ešte ani len zďaleka neskončili. Sedemdesiatdva hlasov ponúkaných opozíciou na ich schválenie je iba virtuálnych, nie skutočných. V opačnom prípade by totiž jeden z čelných predstaviteľov HZDS Viliam Soboňa nemohol prísť na verejnosť s ďalšou novinkou - skutočne svojráznym a pozoruhodným nápadom, ako uskutočniť predčasné voľby. Jeho výzva a variant znie - nech sa najmenej 76 poslancov vzdá hromadne mandátu a prezident by musel vyhlásiť predčasné voľby. Parlament by sa totiž nemohol doplniť náhradníkmi, pretože by nebol dostatok hlasov ani na otvorenie schôdze a tak by podľa Soboňu zanikol. Jeho návrh však pripomína škrabanie sa pravou rukou za ľavých uchom. Pretože ak by existovala spoločná vôľa 76 poslancov vzdať sa mandátu kvôli vyvolaniu predčasných volieb, potom by bolo nielen jednoduchším, ale aj oveľa rýchlejším riešením týmto počtom odvolať vládu. Pád vlády by nepochybne predčasné voľby vyvolal.

Tak či onak, vo všeobecnosti platí politická poučka - čím viac je návrhov, tým menšia je pravdepodobnosť ich schválenia. A keďže návrhov na termín predčasných volieb neustále pribúda, predčasné voľby na Slovensku sú zatiaľ v nedohľadne.