Pouť do Santiaga de Compostela změní každého, kdo se na ni vydá
Santiago de Compostella ve španělské Galicii dnes čítá více než 95 000 obyvatel, ale poutě do tamní baziliky, kde je pohřben jeden z Kristových apoštolů, svatý Jakub, sem ročně přivádějí tisíce návštěvníků.
Poutě do Compostelly se staly novodobým fenoménem. Poutní charakter mělo však město už ve středověku a je známo, že tyto poutě patří k nejnáročnějším. Známý český jezuita, páter František Lízna napsal o této cestě po jejím absolvování i knihu.
Mladý bratislavský komunální politik a vysokoškolský pedagog Mário Ležovič sem nedávno putoval již potřetí. Tvrdí, že z Compostely se nikdo nevrací stejný, jaký byl předtím.
Neutíchajúci záujem o svätojakubskú pešiu cestu viedol v roku 1993 k jej zápisu do zoznamu pokladov UNESCO. Porovnávať pútne miesta, keď každé je špecifické, sa javí zbytočné. Mário Ležovič však vytiahol argument, ktorý stojí za premýšľanie:
Mário Ležovič: „Hovorí sa, že kto chce spoznať Krista, nech ide do Izraela, kto chce spoznať Cirkev, nech ide do Ríma a kto chce spoznať sám seba, nech ide do Compostely. Človek, keď kráča každý deň, má čas sa do seba zahĺbiť, pôsobenie Boha na tej ceste je neskutočné. Človek zo Santiaga dôjde už iný.“
A najdôležitejšie poznanie z púte pre hosťa pri mikrofóne?
Mário Ležovič: „Zakaždým si uvedomím na tej ceste a ďakujem Bohu za ľudí, ktorých mám okolo seba, že som dostal dar viery, lebo tá viera dosť mi pomáha v živote, či už v pozitívnych alebo negatívnych udalostiach, ktoré sa mi stávajú, tam si to tak dokážem zhodnotiť, kde mi Boh pomohol, v čom som bol slabý.“
Apropo, táto púť je vždy bohatá aj na silné príbehy účastníkov.
Mário Ležovič: „Bol to jeden Rakúšan, ktorý bol majiteľ jednej veľkej firmy, jeho už život nejako nenapĺňal, jeho brat videl, aký je už zničený. Donútil ho: ‚Teraz si berieš dovolenku, niekam choď proste.‘ On počul o tomto, rok si vybral dovolenku a keď sme sa s ním rozprávali, tak povedal, že preňho tá cesta, to putovanie bolo vykúpenie. Našiel istý zmysel života a chce zmeniť ten svoj život.“
Vedeli ste, že pútnici majú na výber niekoľko ciest, ktorými sa dostanú do cieľa?
Mário Ležovič: „Som bol tentokrát camino primitivo – hovorí sa, že to je najstaršia, má dosť veľkú záťaž na nohy. Ale hovorí sa, že najkrajšia je camino norte, ktorá ide popri pobreží, na severe. Tá francúzska – camino francaise, u mňa zanechala ten najväčší dojem. A je to vždycky o tom človeku, že či chce byť s veľa ľuďmi, tam bude so všetkými závodiť, alebo chce mať väčšie súkromie, kľud.“
Krízy, ktorá počas dlhej cesty doľahne podľa Mária Ležoviča na každého, sa netreba dopredu obávať.
Mário Ležovič: „Nestretol som sa počas tých pútí s človekom, ktorý by nemal nejakú krízu, pľuzgiere. Ale tí, ktorí tam idú s tým duchovným odhodlaním, dokážu skôr absolvovať náročnosť tej púte.“
Do Compostely okrem odhodlania potrebujete dobrú, už vychodenú obuv, batožinu so základným oblečením, spacák, fľašu na vodu, hygienické potreby a pršiplášť. O ostatné potreby sa starať nemusíte, lebo vám ich poskytnú napríklad pohostinní obyvatelia. Ako však pripomína veršík z Fisterry, pri dôjdení do cieľa pútnik neraz zistí, že urobil iba prvý krok k niečomu hlbšiemu.
