Piate obdobie

Nová vládna koalícia začala preberať moc najskôr v parlamente. Jeho predsedom sa stal Richard Sulík, šéf druhej najsilnejšej vládnej strany Sloboda a solidarita.
Na parlamentnej pôde sa udiali aj dva excesy – bez ohľadu na poradie prvým bolo zvolenie predsedu strany SMER-SD Roberta Fica za podpredsedu parlamentu. Druhým zase zvolenie Anny Belousovovej zo Slovenskej národnej strany za presedníčku Výboru pre ľudské práva. V oboch prípadoch k ich zvoleniu, samozrejme, prispeli vládne strany, čo je vzhľadom na minulosť oboch politikov ako aj ich strán prekvapujúce, šokujúce až vulgárne. Na Roberta Fica je podané trestné oznámenie, keďže krátko pred voľbami bola zverejnená nahrávka, na ktorej podľa niektorých odborníkov hovorí o tom, ako osobne zohnal milióny korún na financovanie svojej strany a ako ich treba účtovne .

Mimo priznaných peňazí - spracovať. Inými slovami, najsilnejšej politickej strane kreslo podpredsedu parlamentu rozhodne patrí, ale nie komukoľvek z nej. Navyše, ako prezradil Richard Sulík, išlo o politický obchod – Robert Fico sľúbil, že keď bude zvolený do funkcie podpredsedu parlamentu, jeho strana nebude robiť obštrukcie, ktoré by robiť mohla – po vymenovaní členov vlády a pred nastúpením náhradníkov za členov kabinetu do parlamentu bude mať 78 členná vládna koalícia v parlamente menšinu. Technicky je to síce riešiteľné, koalícia však uprednostila dohodu s Robertom Ficom.

Zvolenie podpredsedníčky Slovenskej národnej strany Anny Belosovovej za predsedníčku Výboru pre ľudské práva nepotrebuje žiadny dlhý komentár. Je to úlet, aký v civilizovanej krajine neurobia žiadne demokratické strany – aby takýto výbor nechali viesť práve nacionalistickou stranou, keď je k dispozícii dostatok iných. Vysvetlania sú možné hlavne dve - buď tento výbor nemá pre koalíciu žiadnu hodnotu alebo ide o prvý stranícko-taktickýs ťah vnútri vládnej koalície – vicepremiérom pre ľudské práva, ktorý bude pod kontrolou parlamentného výboru, je totiž zástupca maďarskej menšiny, strany Most-Híd.

Preberanie výkonnej moci po vymenovaní členov nového vládneho kabinetu bolo rýchle a bezbolestné. Nových ministrov uvádzala do funkcie v jednotlivých rezortoch premiérka Radičová a vláda má za sebou už aj prvé rokovanie, na ktorom okrem iného vymenovala do funkcií štátnych tajomníkov. Štrnásť členov vlády čaká ešte rozšírenie o jedného – po úprave kompetenčného zákona pribudne minister pre životné prostredie. Tak znie koaličná dohoda.

Na Slovensku je teda zhruba – okrem uvedených excesov či slovenských špecifík – už všetko tak, ako má po voľbách byť. Otázne je postavenie krajiny v rámci eurozóny. Nie náhodou je prvá návšetva premiérky Ivety Radičovej a ministra financií Ivana Mikloša v Bruseli. Súvisí to so záväzkami Slovenska, ktoré sa im nechce plniť – finančnej pomoci Grécku a tzv. ochranného finančného valu pre zabezpečenie eura. Aj keď v oboch prípadoch ide skôr o virtuálne, a nie skutočné peniaze, najväčšie strany vládnej koalície SDKÚ-DS a SaS postavili volebnú kampaň aj na tom, že pomoc Grécku a val odmietli. Teraz ich situácia dobehla – s tým, že budú po voľbách vo vládnej koalícii, veľmi nepočítali.

Mám dôvod si myslieť, že Slovensko bude aj tak akýmsi outsiderom eurozóny, keďže ostatné krajiny už s dohodami súhlasili a čaká sa iba na jeho podpis. Hlavné dôvody sú dva – prvým je, že opozičná politika stále znamená nezodpovednú populistickú politiku. Druhým, že tak Európska únia ako aj eurozóna sú v krajine stále vnímané ako politika zahraničná a nie domáca. Hoci Slovensko je aj v únii aj v eurozóne už niekoľko rokov naozaj doma.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání. Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas.