Pat po slovensky

Rozloženie síl v 150-člennom parlamente je nasledovné: SMER bude mať 50 poslancov, SDKÚ 31, SMK a SNS po 20, HZDS 15 a KDH 14 poslancov. Kým počty poslancov sú dané výsledkom volieb, o tom, kto vytvorí novú vládnu koalíciu rozhodnú politické strany. Kombinácií je viacero a ani volebné víťazstvo sociálnych demokratov ešte automaticky neznamená, že napokon budú vo vláde. Situácia je totiž taká, že hociktorá zo šiestich parlamentných strán sa môže premeniť aj na stranu vládnu. Taký je povolebný pat po slovensky.

Ako prvý začne rokovať o zostavení vlády volebný víťaz, slovenský brat ČSSD, Róbert Fico. 42-ročný právnik, venujúci sa hlavne trestnému právu je v politike od roku 1992, kedy sa do parlamentu dostal na kandidátke následníka komunistickej strany - SDĽ. Pred rokom 1989 ho lákala práca v Štátnej bezpečnosti, November 89 si podľa vyjadrení ani nevšimol, pretože bol vtedy na zahraničnej stáži. Od roku 1994 obhajoval Slovensko pred Európskym súdom pre ľudské práva, vrátane postupu parlamentu, keď tento v rozpore s Ústavou zbavil poslanca Gauliedera mandátu. V roku 1996 sa stal podpredsedom SDĽ, po jej vstupe do protimečiarovskej koalície v roku 1998 sa usiloval o funkciu generálneho prokurátora, hoci nespĺňa vekovú požiadavku. Keď nezískal žiadnu štátnu funkciu, SDĽ opustil a založil stranu SMER, ktorá sa profiluje ako sociálno-demokratická. Jej "pozadie" však tvorí množstvo bohatých podnikateľov, vrátane tých, ktorí zbohatli počas vlád Vladimíra Mečiara.

Hlavnou udalosťou v krajine budú odteraz rokovania o zostavení vlády. Prezident republiky, ktorého, mimochodom, strana vo voľbách úplne prepadla, už oznámil, že nimi oficiálne poverí predsedu víťaznej strany SMER. Za jeho chrbtom však s veľkou pravdepodobnosťou začne rokovať aj Mikuláš Dzurinda, ktorý sa bude usilovať o udržanie zoskupenia pravicových strán - SDKÚ, SMK a KDH, s ktorými pred štyrmi rokmi vytvoril vládu. Ak sa mu to podarí, pravica bude mať silu 65 poslancov a potom už pôjde iba o to, čím k sebe naláka HZDS Vladimíra Mečiara - ak ponuka pravicových síl bude pre HZDS lepšia ako ponuka SMERU a HZDS sa prikloní k pravici, SMER sa napriek volebnému víťazstvu stane opäť mimovládnou stranou.

Táto alternatíva má však istú záludnosť - HZDS, ale aspoň časť jeho poslancov by sa museli definitívne zriecť Vladimíra Mečiara. Napokon, veľa šťastia ich s ním už aj tak nečaká, pretože politická púť Vladimíra Mečiara sa končí. Ak poslanci HZDS dokážu Mečiara opustiť, potom je pokračovanie pravicovej vlády na Slovensku možné.

To, prirodzene, vie aj Róbert Fico. Preto sa snaží vbiť klin medzi pravicové strany a narušiť ich spoluprácu. Ak sa mu to podarí, môže počítať s volebným úspechom už aj o štyri roky. Záujem má hlavne o kresťanských demokratov, ktorí opustili vládnu koalíciu Mikuláša Dzurindu a práve tým bude ponúkať opätovnú účasť vo vláde. Otázne je, či KDH bude ochotné spolupracovať s nacionalistickou stranou, v ktorej čele stojí vulgárny Ján Slota. Kresťanskí demokrati sú zatiaľ nerozhodní a váhajú, či obetovať budúcnosť pre neisté štyri roky vládnutia so SMEROM. Ponuka SMERU pre KDH musí neistotu nasledujúcich štyroch rokov prevážiť - ak bude naozaj dobrá, bude pre Róberta Fica aj mimoriadne výhodná, pretože ňou rozbije pravicovú opozíciu, so skúsenosťami s vládnutím a so schopnosťou v ktoromkoľvek okamihu počas volebného obdobia ponúknuť aj vytvoriť vládnu alternatívu.

Koalícia SMERU s KDH by bola pravdepodobnejšia aj istejšia, keby bola doplnená o slovenských Maďarov, s ktorými donedávna bolo KDH v koalícii. Vytvorenie takejto koalície by bolo skutočným a obdivuhodným politickým majstrovstvom Róberta Fica - do úplného politického úzadia a možno až minulosti by odsunul SDKÚ Mikuláša Dzurindu. Postaviť pravicové strany oproti sebe však vyžaduje naozaj politicky zručného majstra, ktorý nemyslí iba v horizonte najbližších rokov, ale aj do vzdialenejšej budúcnosti.

Ak však pravica zostane kompaktná a v opozícii, bude mať SMER oveľa ťažšiu vládnu pozíciu, ako sa mu teraz môže zdať. Bude nútený vytvoriť vládnu koalíciu nielen s nacionalistickou stranou, ale aj s Vladimírom Mečiarom. Obidve tieto strany majú jeden hlavný rys spoločný - zlý imidž - a jeden rozdielny: kým Slovenská národná strana, pokiaľ dostane čo chce, bude spoľahlivým koaličným partnerom, Vladimír Mečiar spoľahlivým partnerom nie je ani vtedy, keď dostane čo chce. Bude sa snažiť získať viac a keď mu to viac ponúknu opozičné pravicové strany, s ľahkosťou k nim počas volebného obdobia preskočí a Ficovu vládu opustí - napokon bol by súčasťou inej.

Nateraz je preto mimoriadne ťažké odhadnúť akýkoľvek politický vývoj, súvisiaci so zostavením novej vlády. Mám však dôvod si myslieť, že pri každom možnom variante bude rozhodovať ponuka a dopyt. Zhoda na vytvorení vládneho programu sa potom už ľahko nájde.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci http://www.rozhlas.cz/cro6/audio/ Radio na přání