Krv v slovenskej politike

Prvý kontakt Ivana Lexu s Vladimírom Mečiarom možno azda odvodiť ešte z čias, kedy jeho otec Vladimír Lexa sedel spolu s Mečiarom v tzv. vláde národného porozumenia na prelome rokov 1989 - 1990. Neskôr, už za vlády Vladimíra Mečiara sa Ivan Lexa stal najskôr vedúcim Úradu vlády a vďaka neutíchajúcemu Mečiarovmu politickému tútorstvu, pokračoval v politickej kariére úspešne ďalej. Dotiahol to napokon až na riaditeľa Slovenskej informačnej služby, hoci kvôli jeho vymenovaniu musel parlament najskôr zmeniť zákon. Právomoc vymenovať riaditeľa tajnej služby patrila totiž kedysi prezidentovi republiky a keďže Michal Kováč už predtým odmietol vymenovať Ivana Lexu za ministra privatizácie, bolo očividné, že nebude súhlasiť ani s jeho vymenovaním do funkcie šéfa tajnej služby.

Parlament, v tých časoch ovládaný HZDS a SNS, preto zmenil zákon o SIS tak, že právomoc menovať riaditeľa tajnej služby odvtedy až dodnes patrí predsedovi vlády.

Až otcovský vzťah Vladimíra Mečiara k Ivanovi Lexovi dokazuje nielen jeho amnestia na únos prezidentovho syna, z ktorej je oprávnene podozrievaná tajná služba, ale tiež fakt, že po voľbách v roku 1998 sa Mečiar vzdal mandátu poslanca práve v prospech Lexu. Lexa tak získal imunitu, keďže tá je neoddeliteľnou súčasťou mandátu. Parlament mu ju však čoskoro na žiadosť vyšetrovateľov odňal a Lexa utiekol do Juhoafrickej republiky, kde sa ukrýval zhruba dva roky. Na Slovensko bol dovezený krátko pred voľbami v roku 2002 a vzatý do väzby, z ktorej bol neskôr prepustený.

Oficiálne je dnes Ivan Lexa trestne stíhaný a obžalovaný vo viacerých prípadoch, ktoré majú spojitosť práve s jeho účinkovaním vo funkcii šéfa tajnej služby. Na prípad zavlečenia Michala Kováča ml. udelil Vladimír Mečiar amnestiu a obvinenie z nelegálneho predaja vyradených zbraní tajnej služby súd pred niekoľkými dňami neakceptoval. Prokurátorovi sa totiž Lexovo zavinenie pred súdom nepodarilo vôbec preukázať. Na ďalšie rozhodnutia súdov treba ešte vyčkať. Lexa je napríklad obvinený zo sabotáže, keďže na jeho pokyn mali jeho podriadení vypracovať spravodajskú informáciu, ktorej účelom bolo posilniť HZDS, obmedziť výkon funkcie prezidentovi Kováčovi či skrátiť mu funkčné obdobie. Ďalším prípadom je vyplácanie peňazí pre tzv. mŕtve duše - neexistujúcim spolupracovníkom tajnej služby. Iným zase nezákonné vypočúvanie príslušníkov tajnej služby a ďalším snaha o diskreditáciu banskobystrického biskupa Baláža, na ktorú tajná služba použila sumu až 200 tisíc USD. Z káuz, v ktorých je Ivan Lexa momentálne vyšetrovaný je azda najznámejšia objednávka vraždy Roberta Remiáša, ktorý slúžil kedysi ako spojka svedkovi vypovedajúcemu o účasti tajnej služby pri únose prezidentovho syna.

Zostáva dopovedať, ako Ivan Lexa spája vlády Vladimíra Mečiara s vládami Mikuláša Dzurindu. Súvisí to s aktuálnou politickou situáciou na Slovensku. Keďže premiér Dzurinda vedie menšinovú vládu, hľadá pre ňu stabilnú podporu v parlamente. A neštíti sa hľadať ju aj u bývalých poslancov HZDS. Napríklad Gustáva Krajčiho či Ladislava Polku - bývalého ministra a štátneho tajomníka ministerstva vnútra, ktoré podľa oficiálneho rozhodnutia Ústavného súdu zmarilo pred niekoľkými rokmi referendum a hrubo tým porušilo základné práva a slobody občanov. Alebo u Rudolfa Žiaka, bývalého podpredsedu HZDS, ktorý však pracoval aj pod vedením Ivana Lexu v tajnej službe ako šéf rozviedky.

Oficiálne uchádzanie sa o podporu týchto ľudí, ktorí vytvárali a praktikovali v rokoch 1994 - 1998 na Slovensku ďalší totalitný režim, poukazuje azda dostatočne na nevkus, bezcharakternosť a "kvalitu" slovenskej politiky na začiatku tretieho tisícročia. Dnes si totiž Mikuláš Dzurinda podáva ruku s tými, ktorí ich kedysi aj podľa neho mali "krvavé". Také niečo sa nedá vymyslieť, to sa naozaj môže iba stať. Na Slovensku.