Juraj Hrabko: Slovensko 2013

Po prvé preto, lebo v novodobej histórii krajiny sa do čela jedného z ôsmich krajov dostal v riadnych voľbách extrémista - Marian Kotleba. Vo voľbách porazil najskôr reprezentanta tzv. pravice a poslanca slovenského parlamentu Ľudovíta Kaníka. V druhom kole volieb zase vyhral nad reprezentantom vládnej strany, jej podpredsedom a poslancom Európskeho parlamentu Vladimírom Maňkom. Nešlo pritom o žiadny tzv. tesný výsledok volieb, keďže v nich získal o takmer 15 tisíc viac hlasov.

Víťazstvo extrémistu je dôsledkom neriešenia vysokej nezamestnanosti v kraji, nespokojnosti a nedôvery voličov v schopnosť vlády riešiť ich problémy, vrátane sťaženia podmienok fungovania malých a stredných podnikateľov. Ale tiež podcenenia situácie predsedom strany a vlády Robertom Ficom. Bol to on, kto po prvom kole vyhlásil, že Mariana Kotlebu musí poraziť aj vrece zemiakov, že sa nemôže stať, aby podpredseda jeho strany Smer-SD v druhom kole volieb prehral a podobne. Istotu Roberta Fica však ohodnotili voliči inak a na mape Slovenska – takpovediac priamo v jeho srdci - sa tak objavila prvá „hnedá“ škvrna.

Po druhé možno označiť rok 2013 za politicky prelomový preto, lebo predseda strany Smer-SD a premiér Robert Fico oznámil kandidatúru na funkciu prezidenta republiky. Je to tiež po prvý raz v histórii suverénneho Slovenska, kedy sa o post hlavy štátu uchádza premiér. Priamo v polovici funkčného obdobia, takže niektorí jeho neprajníci to označujú ako útek od zodpovednosti, iní zase za hrozbu úplného ovládnutia krajiny jednou stranou. To, čo Robert Fico tak rád nazýva politickou stabilitou, totiž vykazuje oveľa viac prvkov totality.

Mám dôvod si myslieť, že obavy z jej dokonania sú oprávnené. Už dnes strana Smer-SD ovláda všetky mocenské nástroje štátu a to v podstate bez akejkoľvek kontroly. Nech je teda budúci rok naozaj lepší ako bude.