Juraj Hrabko: Prezidentský štít

Prezident Ivan Gašparovič sa ho mal dopustiť tým, že ani po roku a pol od zvolenia kandidáta na post generálneho prokurátora v parlamente, ho do funkcie nevymenoval. Teda, že si nesplnil povinnosť vyplývajúcu mu z Ústavy, podľa ktorej má zabezpečovať riadny chod ústavných orgánov. A konkrétne, že kandidáta zvoleného v parlamente neodmietol vymenovať do funkcie generálneho prokurátora v primeranej lehote, ale až po 18. mesiacoch od jeho zvolenia parlamentom.

Vládna strana SMER-SD sa rovnako ako pred mesiacom, ani tentoraz schôdze nezúčastnila. Jej poslanci tak protestujú proti podaniu návrhu na obžalobu prezidenta, keďže podľa nich Ústavu SR svojím nekonaním neporušil. Predseda parlamentu Pavol Paška hovorí v tejto súvislosti o politickom aj ústavnoprávnom nezmysle, ale iba médiám. Poslancom v pléne odmietol predložiť argumenty, prečo pokladá rozhodnutie prezidenta urobené po roku a pol od doručenia návrhu parlamentom za primeranú lehotu. Podľa rozhodnutia Ústavného súdu totiž môže primeraná lehota trvať niekoľko týždňov aj mesiacov, rok či rok a pol však už súd v rozhodnutí neuviedol.

Výsledok parlamentnej schôdze tak bol daný už vopred. Na to, aby sa návrh dostal pred Ústavný súd, je totiž potrebný súhlas najmenej 90 poslancov parlamentu, teda za podanie návrhu by museli hlasovať aj viacerí poslanci vládnej strany SMER-SD.

Mám dôvod si myslieť, že to bolo na škodu samotnej veci, strany SMER-SD aj samotného prezidenta Ivana Gašparoviča. Ústavný súd by totiž s pravdepodobnosťou hraničiacou s istotou rozhodol tak, že prezident ani oneskoreným rozhodnutím Ústavu neporušil. To by znamenalo očistenie jeho štítu. Skutočnosť, že poslanci vládnej strany súdu rozhodnúť neumožnili ako aj bojkot schôdze zo strany hlavy štátu zase znamená, že prezidentský štít Ivana Gašparoviča zostane navždy umazaný.