Juraj Hrabko: Kauza Bureš sa vracia

Ústav už poslal Ústavnému súdu sťažnosť, ktorou sa domáha zrušenia rozhodnutia Najvyššieho súdu. Ten potvrdil rozsudky nižších súdov, na ktorých Andrej Babiš vyhral spor na ochranu osobnosti. Domáhal sa jej na základe toho, že bol vedený vo zväzkoch Štátnej bezpečnosti pod krycím menom Bureš neoprávnene.

Súdy rozhodli, že došlo k porušeniu jeho práv, keďže nebol vedomým spolupracovníkom ŠtB. Rozhodli o tom vskutku zaujímavým spôsobom a rovnako rozhodol vo veci aj Najvyšší súd.

Bývalí príslušníci bezpečnosti, ktorí vypovedali v prospech Andreja Babiša, totiž hovorili pred súdom bez toho, aby boli predtým zbavení povinnosti mlčanlivosti ministrom vnútra a súd to nielen akceptoval, ale im aj uveril. Najvyšší súd postupoval inak, ale nie lepšie – najskôr požiadal ministra vnútra o zbavenie mlčanlivosti príslušníkov ŠtB, následne zhodnotil dôkazy a až potom dovolanie Ústavu pamäti národa zamietol.

Kto bol agent Bureš?

Najvyšší súd pritom takúto možnosť – dať do súladu so zákonom nezákonné výsluchy svedkov – nemá. Pri rozhodovaní je viazaný jestvujúcim skutkovým stavom, ktorý bol zistený nižšími súdmi. Nemá žiadne zákonné oprávnenie získavať dôkazy a ani naprávať chyby nižšieho súdu, čo však urobil.

Logo|foto:Český rozhlas

Andrej Babiš sa však zrejme nemusí obávať, že sťažnosť na Ústavnom súde by ho pred voľbami výrazne poškodila. Súd pravdepodobne nebude konať tak rýchlo, aby vec posúdil ešte pred nimi.

A po voľbách – v prípade, keby rozhodol, že prišlo k porušeniu zákona - to už bude jedno, aj keď nie úplne. V takom prípade by totiž spor vedený Andrejom Babišom pokračoval ďalej. Ak sťažnosť odmietne, bude rozhodnuté konečne a definitívne.

Pri rešpektovaní právneho stavu dnes nemožno tvrdiť, že Andrej Babiš bol agentom Burešom. Prirodzene, nezodpovedanou otázkou potom je, kto vlastne bol agent Bureš.

Tak či onak, na Slovensku existuje poučka, ktorú možno vztiahnuť aj na tento prípad. Tá znie, že keby bol Andrej Babiš agentom Burešom, nesprával by sa inak, ako sa správal.