Hrozba vyvlastnením

Lenže také sú pravidlá politického marketingu. Jedno z nich hovorí, že vyhlasovať domáce témy je najlepšie v zahraničí - získajú tak väčšiu publicitu, o politikovi sa hovorí, aj keď je mimo domovskej krajiny a prekryjú sa nepríjemné staršie záležitosti, na ktoré by sa mohol niekto pýtať.

Hrozba, ktorú energetikom poslal slovenský premiér z Prahy má od naplnenia síce veľmi ďaleko, čo však neznamená, že je úplne nereálna. Prekážok, ktoré zatiaľ stoja v ceste k jej realizácii je veľa, ale pri dobrej vôli sú odstrániteľné. Iná vec je, koľko by takáto operácia stála, ale to trápi politikov azda najmenej - možnosti štátneho rozpočtu sú veľké a keď napriek tomu nestačia, vždy sa nájde ktosi, kto štátu peniaze požičia.

Vyhlásenie slovenského premiéra o možnosti vyvlastniť energetické podniky vzbudilo, samozrejme, v krajine rozruch. Uhlov pohľadu je viacero, podstata vyhlásenia však akosi celkom unikla. Áno, je to aj tak, že vyhlásenie premiéra možno vnímať ako súčasť aktuálneho zápasu medzi vládou a monopolmi, keďže vláda v mene "všeobecného hospodárskeho záujmu" tlačí na zníženie cien energií. Ministerstvo hospodárstva už nariadilo elektrárňam, aby domácnostiam a malým podnikateľom poskytlo lacnejšiu elektrinu. V prípade plynu sa snaží o to isté. Samozrejme, že poskytovatelia energií sa takýmto spôsobom zase bránia ako môžu, je však otázne, či ich hrozba vyvlastnenia donúti ustúpiť.

Áno, je to aj tak, že k vyvlastneniu podnikov nateraz chýba príslušný zákon aj určenie orgánu, ktorý by vyvlastnenie uskutočnil. To je však iba detail, ktorý s podstatou veci súvisí iba takpovediac technicky. Rovnako ako tzv. primeraná náhrada, teda otázka peňazí. Slovensko by vyvlastnenie poskytovateľov energií vyšlo na stovky miliárd korún, ale to, ako už bolo povedané, trápi premiéra Fica azda najmenej.

Kruciálnou otázkou stále zostáva, či je premiér Fico schopný hrozby vyvlastnením aj naplniť, alebo iba hrozí, aby sa zapáčil voličom. Tým, že urobil všetko preto, aby ceny energií nerástli a viac už urobiť nemohol. Mám dôvod si myslieť, že keby to záležalo iba na vôli Roberta Fica a mal k dispozícii dostatok poslancov na schválenie príslušných noriem, nerozpakoval by sa vôbec vyvlastňovať a to za akúkoľvek cenu - nech to stojí, čo to stojí. Šťastím pre krajinu je, že zatiaľ takúto moc nemá. Zatiaľ.

Väčšina jeho doterajších krokov totiž poukazuje na to, že jeho vláda vedie krajinu do minulosti. Je to viditeľné, hoci to iba málokto na Slovensku zatiaľ aj vidí. Príklad - je vecou názoru, či odchod piatich ministrov z Ficovej vlády počas dvoch rokov je veľa, málo alebo primerane. Skutočnosť, že odišli pre podozrenie z klientelizmu už vecou názoru nie je, je to fakt. A ten aj veľa vypovedá a výbave súčasnej vládnej koalície, ako aj o jej praktikách a spôsoboch. Mimochodom iba nedávno Robert Fico ukončil zápas proti straníckemu klientelizmu spôsobom, že nič také neexistuje a vláda nebude diskriminovať ľudí pri štátnych objednávkach, ktorí sa hlásia k nemu, k jeho strane alebo k vládnej koalícii.

Takže ešte raz - vyvlastniť energetické monopoly je na Slovensku možné, ale nie aktuálne. A už vôbec nie dobré, hoci premiér Fico možnosť vyvlastnenia obhajuje práve dobrom ľudí. Tí by však na prípadne vyvlastnenie podnikov doplatili najviac - ďalším znížením životnej úrovne, v ktorej Slovensko v rámci euroúnie aj tak zaostáva. Veď kto by už investoval v krajine, v ktorej by sa stalo vyvlastňovanie národným športom?

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání . Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas .