V Levoči reštaurujú najvyšší gotický oltár na svete
Kostol sv. Jakuba v Levoči patrí medzi najväčšie gotické chrámy na Slovensku. Veriacim slúži denne na bohoslužby už vyše 700 rokov. Pýšiť sa môže 18 oltármi, medzi inými aj svetovým unikátom - najvyšším gotickým oltárom na svete. Jeho autorom je majster Pavol z Levoče, jeden z najvýznamnejších stredovekých rezbárov. Drevený oltár bol v tomto roku reštaurovaný, dnes je jeho krása sprístupnená veriacim i náhodným návštevníkom.
Rímskokatolícky farský Kostol sv. Jakuba patrí k najvýznamnejším pamiatkam sakrálneho umenia na Slovensku. Chrám, ako aj jeho interiérové vybavenie je národnou kultúrnou pamiatkou od roku 1965. Najobdivovanejší je hlavný oltár, vysoký 18 metrov a 62 centimetrov. „Keď sa na Slovensku povie, že je to dielo Majstra Pavla, tak je to asi tak, ako keď sa v Taliansku povie, že je to dielo Michelangela alebo od Leonarda. Bol to naozaj taký génius“, tvrdí kňaz Michal Lipták.
Oltár pozostáva z predelu, kde je zobrazený výjav Poslednej večere. V strede je skriňa so sochami Panny Márie, svätého Jakuba a sv. Jána Evangelistu, na krídlach zase reliéfy s výjavmi zo života apoštolov. Práve v týchto dňoch boli v rámci prvej etapy dokončené reštaurátorské práce na oltárnom nadstavci. Ako uviedol vedúci Oblastného reštaurátorského ateliéru v Levoči Ivan Tkáč, „do prvej etapy, ktorá sa začala prieskumnými prácami v decembri minulého roku, boli komplexne zreštaurované: oltárny nadstavec a sochy. Jednalo sa o čistenie, odstraňovanie nepôvodných a nevhodných premalieb lakov a farebných vrstiev. Realizovali sa dorezávky drevnej hmoty, keď bolo treba, a robili sa záverečné povrchové úpravy, či už retuš, alebo jednotlivé lazúry“. Naposledy hlavný oltár Majstra Pavla z Levoče v Chráme sv. Jakuba rekonštruovali začiatkom 50. rokov 20. storočia bratia Kotrbovci. Tí ho v podstate zachránili pred úplným zničením.
„Cez vianočné sviatky a trojkráľové obdobie budú môcť veriaci, domáci aj turisti, ktorí by sem zavítali môžu vidieť oltár v plnej kráse opäť bez lešenia. Lešenie sa bude opäť montovať až po tom trojkráľovom období, na reštaurovanie druhej etapy. To je vlastne oltárna skriňa, tabuľové maľby a predel, na ktorom sa nachádza Posledná večera", tvrdí Ivan Tkáč.
Reštaurátorom sa počas prác na obnove hlavného dreveného oltára podarilo zistiť, že hlavy sôch všetkých apoštolov pri ich tvorbe varili, čo potvrdzujú aj spisy od bratov Kotrbovcov, ktorí oltár reštaurovali. Ako uviedol akademický sochár Juraj Maták, „našli sme od Hermana Kotrbu, v jednej knihe spomína citát Leonarda da Vinciho, že keď majster chce výrobok z dreva, aby mu nepraskal, tak, že ho treba dlho variť v čistej vode. Tak jednak sme si to dali do súvisu s týmito sochami, že prečo tie sú hlavy odrezané." Reštaurátori urobili pokus. Lipové drevo, z ktorého je celý oltár, varili približne 12 hodín. Podľa Ivana Tkáč, sa im vďaka pokusu, podarilo dokázať, prečo sú hlavy oddelené od zvyšku tela. Pracovníci ateliéru následne zistili, že sochy pochádzajú z iného, staršieho oltára, vyrobeného okolo roku 1370 a následne boli vložené do oltára Majstra Pavla z Levoče, ktorý skonštruovali v rokoch 1507 až 1517. Ich autor je ale doteraz neznámy.
Více z pořadu
E-shop Českého rozhlasu
Hurvínek? A od Nepila? Teda taťuldo, to zírám...
Jan Kovařík, moderátor Českého rozhlasu Dvojka
3 x Hurvínkovy příhody
„Raději malé uměníčko dobře, nežli velké špatně.“ Josef Skupa, zakladatel Divadla Spejbla a Hurvínka