Petice za neděli bez práce má na Slovensku už 56 tisíc podpisů

Posledný deň v týždni – nedeľa, sa v ostatných rokoch stále viac stáva pracovným dňom. Škodlivosť nedeľnej práce sa odráža najmä v rodinách, ktoré ani tento deň nemôžu prežiť spoločne. Dôvodom práce býva zväčša potreba nepretržitej bezpečnosti a starostlivosti o ľudí, v iných prípadoch zase vyhráva biznis. Prvenstvo spomedzi krajín Európske únie má Slovensko. Nedeľný obed s rodinou si z pracovných dôvodov pravidelne odpúšťa každý piaty zamestnaný Slovák. Cestu do práce v nedeľu ale zvyčajne meria aj vyše 18 % pracujúcich Írov, Britov a Holanďanov. Nedeľu trávi na Slovensku pracovne pravidelne 21 % mužov a 17 % žien.

„My cítime potrebu, že to tu jednoducho je. Ja som na vlastnej koži zažil, ako zamestnanci proti svojej vôli sú nútení, aby cez sviatky alebo cez nedele chodili do práce a oni sa proti tomu stavajú, lenže... Samozrejme, že tu najviac trpí rodina,“ hovorí predseda Občianskeho združenia Aliancia za nedeľu - Slovensko Anton Čulen.

Na Slovensku sa už roky hovorí o potrebe prijatia zákona na ochranu voľnej nedele. Zatiaľ je ale všetko len pri slovách.

„Tú nedeľu bez práce rešpektovali v režimoch a spoločenských systémoch ako sa v Európe striedali až do dnešných dní. A to sa premietlo aj do pracovnej legislatívy, že zamestnanci aj podľa nášho zákonníka práce, majú právo na dva dni nepretržitého odpočinku. Spravidla je to sobota, nedeľa alebo nedeľa, pondelok,“ tvrdí poslanec v slovenskom parlamente Július Brocka.

Žiaden zamestnávateľ by nemal mať právo nútiť ľudí pracovať i v nedeľu, realita je však iná. Aj preto Aliancia za nedeľu – Slovensko spustila v lete minulého roka petíciu za zákaz práce v nedeľu, pod ktorú sa doteraz podpísalo takmer 56-tisíc Slovákov. Cieľom je získať 100 000 podpisov, aby sa myšlienkou voľnej nedele zaoberal aj parlament. Petícia potrvá do polovice tohto roka. Podpredseda združenia Peter Novoveský reaguje:

„Ani Stalin, ani francúzski revolucionári neporazili tú nedeľu, nepodarilo sa im to, ale z dnešného pohľadu vlastne takým plazivým tempom ku nám prichádza niečo iné, ktoré nám tú nedeľu začína oveľa viac zatláčať. A to je tá mamona tej matérie, a toho zisku.“

Aliancia za nedeľu chce, aby nie len na Slovensku, ale v rámci celej Európskej únie bola prijatá legislatívna norma, ktorá by v maximálne možnej miere obmedzila nedeľnú prácu a následne by táto norma bola záväzná pre všetky členské krajiny únie.

Za voľnú nedeľu bez práce sa postavila aj katolícka cirkev na Slovensku. „Ten problém nastal po 90-tom roku. My sme si možno na Slovensku mysleli, že tá zbožnosť a to tradičné svätenie nedele, že to bude pretrvávať, že to pôjde zotrvačnosťou, že Slovensko je také dobré, také zbožné, že k tomuto problému nedôjde. Zrazu po tých 20-tych rokoch, keď skutočne začal ten dravý útok najmä tých obchodných reťazcov, zrazu vidíme, že treba na toto reagovať a treba s tým niečo robiť,“ konštatuje bratislavský eparcha Peter Rusnák.

Súčasná rodina sa podľa Cirkvi dostala do krízy a jednou z príčin je práve znesvätenie nedele. „Skutočne spoločnosť musí pochopiť, že tu nejde o to, aby kresťania mali voľnú nedeľu a mohli chodiť do kostolov, ale že to je záchrana rodiny, záchrana spoločnosti ako takej,“ dodáva Rusnák.

Alarmujúca situácia v počte pracujúcich v nedeľu nie je v súčasnosti len na Slovensku, ale už aj v Nemecku. Podľa spolkovej vlády musí pracovať v nedeľu a vo sviatky zo 40 miliónov nemeckých zamestnancov až 11,5 miliónov – čo je viac ako 28 percent.