Nová slovenská vláda zveřejnila své programové prohlášení
Slovensko už má nový vládny program. Schválila ho vláda premiérky Ivety Radičovej a v týchto chvíľach putuje do parlamentu. Poslanci by mali o ňom rokovať budúci týždeň a keď ho schvália, zároveň vyslovia vláde dôveru. Programové vyhlásenie vlády je tak poslednou prekážkou povolebného delenia moci.
Vyhlásenie vlády má viac ako 50 strán a treba povedať, že vláda si na tomto čísle aj zakladá. Hoci je to v podstate jedno – aj keby malo programové vyhlásenie 3 alebo 300 strán, zostane stále iba politickým dokumentom, ktorý predpisuje Ústava a na základe ktorého sa môže parlament tváriť, že vládu kontroluje. O tom, že to tak v praxi nefunguje svedčí aj posledný prípad – bývalý premiér Robert Fico sa na konci volebného obdobia vôbec neunúval predložiť poslancom odpočet programového vyhlásenia.
Tak či onak, dokument je na svete a možno z neho predsa len čosi vyčítať, aj keby realita – ako to už v politickom svete chodí – bola napokon iná. Vyplýva z neho, že vláda premiérky Radičovej bude akousi úradníckou či upratujúcou vládou – žiadne veľké reformy v pláne nemá. Ciele áno – konsolidácia verejných financií, znižovanie deficitu, boj proti korupcii či zlepšovanie podnikateľského prostredia sú dostatočne veľké veci, ktorých vypracovanie a presadenie dajú vláde poriadne zabrať. "Nepredkladáme programové vyhlásenie radikálnych reforiem, reformy sa nekonajú a nespúšťajú pre reformy. Predkladáme program, ktorý realisticky reaguje na sociálnu situáciu občanov," konštatovala premiérka Radičová. Jej kabinet nepočíta napríklad ani so zvyšovaním veku odchodu do dôchodku, privatizáciou štátnych podnikov či odvodového zaťaženia. Zostanú aj znížené sadzby na knihy a lieky.
Odstránia sa však napríklad koncesionárske poplatky a verejnoprávne médiá budú financované priamo zo štátneho rozpočtu. Vláda mieni opraviť viacero zákonov, ktoré prijal predchádzajúci kabinet a parlament, medzi nimi tlačový zákon či zákon o dvojakom občianstve. Premiérka Radičová sľubuje transparentnosť na každom kroku – ako napríklad zverejňovanie zmlúv, tendrov a to aj vtedy, keď zákon umožňuje ich nezverejniť. Dostavať diaľnicu do Košíc, zmeniť legislatívu v zdravotníctve, v školstve či v súvislosti s menšinami, vrátane menšiny rómskej. A tak ďalej a tak podobne.
Vláda sa dokonca chystá meniť Ústavu a ústavné zákony, hoci na to v parlamente nemá dostatok poslancov a na ich schválenie potrebuje aspoň niekoľko poslancov strany Roberta Fica. Ten už programové vyhlásenie vlády podrobil kritike s tým, že vládne strany oklamali svojich voličov – podľa neho je vládny program diametrálne odlišný od volebných programov vládnych strán. A tentoraz sa veľmi nemýli.
V čase schvaľovania vyhlásenia programu vládou sa však objavil nečakaný problém – štyria poslanci, ktorí kandidovali za stranu dnešného predsedu parlamentu Richarda Sulíka oznámili, že ak sa aj ich niektoré návrhy neobjavia vo vyhlásení z vládnej koalície odídu. A to by bol nový slovenský rekord: Slovensko už malo ministra – Jána Čarnogurského – ktorý hlasoval proti programovému vyhláseniu vlády, ktorej bol členom. Malo zablokovaný parlament keď koalícia menovaním štátnych tajomníkov stratila väčšinu v parlamente a náhradníci za nich nemohli istý čas do parlamentu nastúpiť. Ale odchod poslancov z vládnej koalície ešte pred schvaľovaním vyhlásenia vlády, tak to v krajine pod Tatrami ešte skutočne nebolo.
Isto, všetci štyria teraz tvrdia, že dôveru vláde v parlamente dajú aj keď ich požiadavka nebude splnená. Napokon, v opačnom prípade by sťažili politický život aj sebe. To však nič nemení na tom, že ide o ďalšie slovenské špecifikum a že vláda to nebude mať vôbec jednoduché. Ak totiž naozaj vystúpia z koalície, pomer síl medzi poslancami vládnymi a opozičnými bude patový – 75 : 75. A s takýmito počtami sa akákoľvek politika robí naozaj len ťažko.
Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání. Některé vybrané komentáře si můžete přečíst také v Týdeníku rozhlas.
Nejposlouchanější
E-shop Českého rozhlasu
Závěr příběhu staré Karviné, který měl zůstat pod zemí
Karin Lednická, spisovatelka

Šikmý kostel 3
Románová kronika ztraceného města - léta 1945–1961. Karin Lednická předkládá do značné míry převratný, dosavadní paradigma měnící obraz hornického regionu, jehož zahlazenou historii stále překrývá tlustá vrstva mýtů a zakořeněných stereotypů o „černé zemi a rudém kraji“.