Tomáš Nagy: Nielen Amerika, ale aj Európa potrebuje svoj „Iron Dome“

15. duben 2025

Ruská vojna proti Ukrajine ukázala ničivú úlohu raketových systémov – balistických aj riadených striel. Ak by Európa čelila podobnému rozsiahlemu konfliktu s Ruskom, raketové hrozby by boli rovnako vážne, ak nie ešte viac kritické.

Obrana proti raketovým hrozbám však už dlho zostáva popoluškou európskej obrany a dnes disponuje Európa len zlomkom IAMD systémov potrebných na dôveryhodné odstrašenie Ruska – alebo na reálnu obranu v prípade, že odstrašenie zlyhá.

Čtěte také

Odhady naznačujú, že súčasné systémy proti raketovej obrany dokážu chrániť iba približne 5 percent kritických vojenských, energetických a ekonomických objektov, ktoré by v prípade konfliktu potrebovali ochranu. Určitá úroveň zraniteľnosti je v konflikte s rovnocenným protivníkom prirodzene nevyhnutná, ale súčasná situácia v Európe je neospravedlniteľná a vysoko znepokojujúca.

Ani útočiť nemáme čím

Čo je ešte horšie, ani útočné raketové schopnosti kontinentu nie sú povzbudivé. Len Spojené kráľovstvo a Francúzsko má raketové kapacity s dosahom presahujúcim tisíc kilometrov – a aj to sú námorné systémy, kde by mal byť požadovaný dosah ešte vyšší –, a iba Turecko v súčasnosti disponuje balistickými raketami s uspokojivou kombináciou veľkosti hlavice (nad 500 kg) a dosahu (až 300 km).

Čtěte také

Aktuálny rozdiel v úrovni kompetencie Ruska a Európy je v predmetnej oblasti – bez preháňania – obrovský. Ešte horšie je, že existujúce zásoby týchto zbraní – pravdepodobne v rozsahu len niekoľkých stoviek – by nepostačovali na vedenie dlhodobej kampane v prípade zlyhania odstrašenia.

Pri zohľadnení relatívne rozsiahlych ruských zásob konvenčných rakiet nie je realistické očakávať, že európske krajiny dosiahnu paritu kedykoľvek v dohľadnej budúcnosti. Napriek tomu je však nevyhnutné, aby sa asymetria znížila a naše spoločné kapacity sa zvýšili. A to veľmi rýchlo.

Hlavne to musí byť rýchle

Existujú už aj prvé náznaky pokroku. Iniciatíva European Long-Range Strike Approach (ELSA) sľubuje väčšiu autonómiu vo výrobe a udržiavaní raketových systémov, väčšie zásoby a rozmanitejšie portfólio diaľkových úderných spôsobilostí.

Na poli obranných systémov sa predstavila nemecká iniciatíva European Sky Shield Initiative (ESSI), ktorá bola spustená v roku 2022 po ruskej invázii na Ukrajinu. Ako to už býva, začala s veľkými ambíciami, no odvtedy zaznamenala len postupný pokrok.

Čtěte také

Európska komisia vo svojom nedávno oznámenom pláne ReArm Europe/Readiness 2030 taktiež zaradila spôsobilosti na poli protivzdušnej a protiraketovej obrany za prioritné oblasti spolupráce a budúcich investícií. IAMD je zároveň novou prioritnou oblasťou aj pre Európsku obrannú agentúru (EDA).

V rámci NATO sa na júnovom zasadnutí ministrov obrany očakáva prijatie nových cieľov spôsobilostí. Očakáva sa, že IAMD budú spolu s ofenzívnymi raketovými kapacitami vysoko na zozname priorít pre európskych členov NATO.

Hoci konkrétne ciele síl nie sú verejne dostupné, odhady naznačujú, že požiadavky sa vo väčšine oblastí zvýšia najmenej o 30 percent, pričom v oblasti IAMD bude nárast pravdepodobne ešte výraznejší. Ofenzívne raketové systémy, ktoré sa doteraz vyvíjali prevažne na základe národných obranných priorít, sa teraz zaradia do oficiálnych cieľov spôsobilostí NATO. Pochopiteľne a právom.

Čtěte také

Času pred skutočným testom nášho potenciálu odstrašiť agresora zrejme ešte zostáva. Nikto však presne nevie, koľko ho ešte máme. Európa musí konať rozhodne, aby zaplnila najkritickejšie medzery vo svojej obrane. Stratégia, ktorá kombinuje robustnú protivzdušnú a protiraketovú obranu s dôveryhodným útočným odstrašením, nie je len odporúčaná – je nevyhnutná pre bezpečnosť a stabilitu Európy v čoraz nestabilnejšom svete.

Autor je analytik GLOBSEC, odborník na zbraňové systémy NATO, vesmírnou bezpečnost a problematiku nukleárních zbraní

autor: Tomáš Nagy
Spustit audio