Martin Sklenár: Obrana budúcnosti Európy. ReArm Europe/Readiness 2030 je len začiatok

Ich prvý veľký krok, ReArm Europe, dáva jasne najavo záväzok zvýšiť investície do obrany. Zároveň Únia potvrdzuje, že NATO zostáva hlavným nástrojom na udržiavanie mieru a bezpečnosti v Európe.

Čtěte také

Jan Vávra: NATO, nebo evropská armáda?

Čím silnejšie sú individuálne vojenské sily členov NATO a EÚ, tým silnejšie sú aj obe organizácie. Európske investície do obrany tak priamo prispievajú k posilneniu NATO – čo odpovedá aj na požiadavky USA z posledných pätnástich rokov.

EÚ umožní členským štátom investovať až 800 miliárd eur do obrany počas štyroch rokov, čím sa ročné výdavky EÚ na obranu môžu zvýšiť o 60 percent, z 326 miliárd eur v roku 2024 na viac ako pol bilióna eur ročne. Avšak len 150 miliárd eur nepôjde z národných rozpočtov. Komisia si ich požičia na finančnom trhu. Najväčší dopad preto budú mať rozhodnutia členských štátov.

Odhodlanie Únie

Čtěte také

David Klimeš: Evropskou obranu vyztuží miliardy eur. Ale jak?

Nezapočítavanie obranných výdavkov do štátneho dlhu by ich malo motivovať, aby skutočne zvýšili svoje národné výdavky. Niektoré krajiny, ako Poľsko a pobaltské štáty s tým nebudú mať problém a už teraz plánujú zvýšiť výdavky na obranu na 3,5 percenta HDP alebo viac.

Pre iné, najmä v južnej Európe alebo s populistickými vládami, to bude politicky náročné. Hrozí, že namiesto reálnych vojenských investícií budú niektoré krajiny nafukovať čísla prostredníctvom projektov dvojakého použitia s minimálnym alebo žiadnym obranným prínosom.

ReArm Europe poskytuje investičný rámec a Biela kniha usmerňuje výdavky tak, aby sa maximalizoval ich dopad. Identifikuje sedem konkrétnych oblastí vojenských spôsobilostí, neponúka však konkrétnejší návod, ako čo najrýchlejšie dobudovať chýbajúce spôsobilosti.

Čtěte také

Petr Janyška: Trump je nevypočitatelný, potřebujeme nutně evropskou obranu

Komisia taktiež plánuje odstrániť nadmerné obmedzenia a vytvoriť skutočný jednotný európsky obranný trh. Spojenie národných obranných trhov je vítané, ale kľúčová bude odvážnosť navrhovaných reforiem.

Pretože regulačné zmeny v obrannom priemysle si vyžadujú čas – ktorý Európa nemá. Reformy musia byť rýchle. Konsolidácia návrhov do niečoho, čo by sme nazvali „Lex Európska obrana“ nesie riziko zdržania a politických patových situácií.

Efektívnejším prístupom by bolo rozdelenie legislatívnych návrhov do niekoľkých balíkov, aby jednoduchšie reformy neboli blokované zložitejšími. Pretože príprava zmien musí začať okamžite. Ako tých jednoduchých, ako napr. vzájomné uznávanie certifikátov pre obranné výrobky, tak aj tých zložitých. Predovšetkým zmeny vo verejnom obstarávaní v obrane musí Komisia začať riešiť čo najskôr.

Čtěte také

Karel Barták: Evropa nemá na vybranou a musí zbrojit

Biela kniha správne zdôrazňuje aj potrebu pokračovať v podpore Ukrajiny, keďže mierové rokovania sú nejasné a Rusko odmieta ukončiť svoju agresiu. Integrácia európskeho a ukrajinského obranného priemyslu je kľúčová na zvýšenie európskych výrobných kapacít. Do roku 2025 dosiahne ukrajinský obranný priemysel výrobnú kapacitu 35 miliárd eur, čo po prípadnom mierovom urovnaní vojny môže Európe poskytnúť významnú vzpruhu.

Hoci ambiciózne finančné ciele a strategické priority uvedené v Bielej knihe jasne dokazujú odhodlanie Únie, skutočnou skúškou bude efektívna implementácia, predovšetkým na národnej úrovni. Nasledujúce roky ukážu, či Európa dokáže pretaviť Bielu knihu do reálnej vojenskej sily.

Autor je bývalý slovenský ministr obrany, působí jako analytik společnosti GLOBSEC