Juraj Hrabko: Generálny prokurátor

02460249.jpeg
02460249.jpeg
Po dva a pol roku má Slovensko nového generálneho prokurátora - Jaromíra Čižnára. Do funkcie ho na návrh parlamentu vymenoval prezident Ivan Gašparovič.

Jaromíra Čižnára zvolil parlament za kandidáta na post generálneho prokurátora pred mesiacom. Presnejšie, zvolili ho výlučne poslanci vládnej strany SMER-SD, ostatní poslanci sa voľby nezúčastnili. Protestovali tak proti tomu, že sa konajú voľby kandidáta, hoci Ústavný súd ešte nevyriekol ortieľ nad osudom jeho predchodcu Jozefa Čentéša. Toho za kandidáta zvolil predchádzajúci parlament pred dvomi rokmi. Opäť presnejšie - zvolili ho poslanci vtedajšej vládnej koalície a poslanci strany SMER-SD vtedajšiu voľbu bojkotovali.

Z uvedeného vidno, že záujem na vlastnom generálnom prokurátorovi mala každá strana, či už pôsobiaca v koalícii alebo samostatne. Je to dané tým, že generálny prokurátor je suverénnym pánom v trestných veciach, iba od neho záleží, či sa podozrenia aj z politickej korupcie a klientelizmu riadne vyšetria a dostanú pred súd. Keď rozhodne že nie, tak nie a neexistuje žiadny mechanizmus, ktorý by jeho rozhodnutie mohol zmeniť.

Voľba a vymenovanie Jaromíra Čižnára sa síce uskutočnili podľa litery zákona, ale nie aj v jeho duchu, teda zmyslu a cieľa. V civilizovanej krajine by sa nemohlo stať, aby parlament zvolil nového kandidáta ešte predtým, ako Ústavný súd rozhodne o tom, či práva predchádzajúceho kandidáta prezident odmietnutím jeho vymenovania do funkcie porušil alebo nie. Na Slovensku sa stalo práve to – Ústavný súd totiž rozhoduje o tom, či prezident Gašparovič konal v súlade s Ústavou a nie svojvoľne, keď kandidáta Čentéša do funkcie odmietol vymenovať.

O novom generálnom prokurátorovi Jaromírovi Čižnárovi je verejne známe len to, že je bývalým spolužiakom predsedu strany a vlády Roberta Fica, že chce zintenzívniť činnosť prokuratúry napríklad v ochrane maloletých a žien pred násilím ako aj proti neplatičom daní a že nevie dodržať vlastné slovo. Keď sa objavili prvé úvahy o jeho možnej kandidatúre totiž vyhlásil, že ju prijme až potom, ako Ústavný súd rozhodne o osude Jozefa Čentéša. Slovo nedodržal, čo je viac dôvod vedúci k opatrnosti ako k spokojnosti.

Mám dôvod si myslieť, že dva a pol ročné patálie v súvislosti s voľbou a vymenovaním generálneho prokurátora poukázali nielen na ďalšie ústavné slabiny systému, ale opäť potvrdili aj dva dávno zastávané a prezentované názory: po prvé, že je naozaj zlé, keď namiesto vlády zákona vládnu ľudia. A po druhé, že v systéme zastupiteľskej demokracie, parlamentnej republiky, je priamo volený prezident kukučím vajcom.