Dóležitosť jedného hlasu

Z funkcie štátneho tajomníka ministerstva pôdohospodárstva odstúpil po podozrení z konfliktu záujmov Marian Záhumenský, nominovaný stranou SMER. V parlamente zase poslanec Miroslav Kotian opustil Slovenskú národnú stranu a vstúpil do Mečiarovho HZDS. Oficiálne sa parlamentné počty síce nezmenili - vládna koalícia disponuje stále pohodlnou väčšinou 85 hlasov poslancov - prestup Kotiana do HZDS však aj tak nie je pre koalíciu dobrou správou. A to aj napriek tomu, že predseda vlády Róbert Fico na margo tohto prestupu vyhlásil, že v rámci vládnej koalície sa nič nezmenilo.

Je to starý slovenský omyl. Akékoľvek posilnenie pozícií Vladimíra Mečiara totiž skôr či neskôr, ale celkom určite prinesie pre jeho momentálnych partnerov problémy. Úsmevný je samotný dôvod prestupu poslanca Kotiana, ktorý povedal, že zo Slovenskej národnej strany odišiel preto, lebo nemôže byť naďalej členom strany, v ktorej dochádza k neobmedzenej centralizácii moci na predsedníctvo a jeho predsedu. V porovnaní s HZDS Vladimíra Mečiara je však Slovenská národná strana stále demokratickejšia, keďže moc v nej centralizuje okrem predsedu aj predsedníctvo. To, že HZDS je Vladimír Mečiar a Vladimír Mečiar je HZDS, vrátane predsedníctva, nie je už roky žiadnym tajomstvom a veľa jeho bývalých členov, počnúc hoci Milanom Kňažkom, cez Michala Kováča až po Ivana Gašparoviča, by o tom vedeli dlho rozprávať. Ak teda poslanec Kotian opustil SNS naozaj z dôvodu centralizácie moci v strane, nevstúpil, ľudovo povedané z blata do kaluže, ale do čosi oveľa horšieho.

Faktom je, že slovenské médiá prestup poslanca síce zaregistrovali, ale neanalyzovali. Vraj o nič nejde, keďže počet vládnych poslancov sa nemení. Keby sa stal nezávislým poslancom alebo prešiel do radov opozície, bola by to iná, tuhšia káva. Lenže bývajú situácie, keby dôležitosť jedného poslanca je naozaj dôležitá - napokon, aktuálne je to viditeľné v Českej republike. Na Slovensku to také viditeľné momentálne nie je, čo však nič nemení na dôležitosti toho prestupu v budúcnosti.

Pri komplexnom hodnotení situácie, teda vrátane pokračujúceho lákania HZDS do tzv. pravicovej koalície vedenej Mikulášom Dzurindom, s jeho SDKÚ, Stranou maďarskej koalície a kresťanskými demokratmi, získanie hlasu poslanca Kotiana je prelomové. Iba päť poslancov kresťanských demokratov odmieta v tejto súvislosti s Vladimírom Mečiarom spoluprácu, ostatní ju podporujú. A hlas poslanca Kotiana je práve tým 76 hlasom, teda vytvorenia nadpolovičnej väčšiny v parlamente, takejto prípadnej vládnej koalície. Nadpolovičnej väčšiny aj bez účasti piatich poslancov KDH, s ktorými by mala takáto koalícia až 81 poslancov, teda pohodlnú väčšinu.

Isto, takýto scenár -vládny prevrat - nie je momentálne aktuálny a to z viacerých dôvodov. Treba napríklad vyčkať na Snem KDH, ktorý určí ďalšiu líniu strany a ktorý sa uskutoční na budúci rok. Taktiež na pokles preferencií strany SMER a jeho vodcu Róberta Fica, ku ktorému skôr či neskôr zákonito príde. A tak ďalej a tak podobne. Čakanie na vhodnú príležitosť však neznamená, že záujemci o výmenu vládnej garnitúry budú iba čakať, a nie sa na zmenu pripravovať.

Vladimírovi Mečiarovi nemožno uprieť, že patrí k majstrom zákulisných ťahov na politickej šachovnici. V doterajšej politike používal hlavne falošné karty, zneužíval moc aj ľudí a nebránil sa ani podpásovým úderom. Mám dôvod si myslieť, že štýl jeho politiky sa nezmenil a ani nezmení. To, čo sa však podľa jeho vkusu mení je politická reprezentácia. Totiž to, že z ešte v roku 2002 neprijateľného Vladimíra Mečiara sa o štyri roky neskôr stal vyhľadávaný koaličný partner, s ktorým by ochotne spolupracovala slovenská ľavica aj pravica, poukazuje nie na zmenu Mečiarovho štýlu, ale na jeho akceptovanie a pokračovanie ostatnými politickými stranami. V krajine pod Tatrami je to nazývané politický pragmatizmus, prakticky to však stále zostáva cesta do pekla.

Další komentáře si můžete poslechnout v pořadu Názory a argumenty v sekci Rádio na přání .