Balaton netáhne, ale místní se nevzdávají
Balaton vzkvétá. Balaton krachuje a živoří. Co z toho je pravda? Pravděpodobně obojí. Oprávněný je jak optimizmus, tak pesimizmus. Jeden maďarský podnikatel se už na začátku sezóny chce opřít o kudlu, zatímco druhý pro změnu servíruje mamutí porce v naději, že to přiláká víc zákazníků. A někteří dokonce kvůli Balatonu chtějí znovu rozdělit Německo.
„Služby sú dobré, akurát to tu je drahšie. Hlavne pivo je drahé. Trikrát toľko! Povedal som si, že si dám jedno a koniec,“ hovorí pán Vladimír zo Zlína v butikovej uličke hlavného mesta Balatonu Siófoku. Jeho manželka, paní Drahomíra, tiež smutne dodáva: „Hovorí tu všetci po maďarsky.“ A veru, mohli by trocha aj po česky či aspoň po slovensky. Alebo po nemecky.
A naozaj. Od chlapíka tesne pri vode s rybárskou palicou možno nemčinu počuť. Páči sa mu tu, je spokojný. Prenajali si pri Balatone rodinný dom. Keď sa pýtam zo žartu, či je z východného Nemecka, odpoveď znie, že áno. Z Bavorska. No nakoniec vyriekne to, čo je jasné od začiatku – je Ukrajinec.
Pravých Nemcov je tu naozaj málo. Oveľa menej ako za starého režimu, keď si tu dávali rande rozdelené časti rodín zo západného a východného Nemecka, vďaka čomu aj Balaton prekvital. Pobrežný podnikateľ Zoltán, ktorý prenajíma vodné bicykle a ležadlá na „strande“ v Balatonszéplaku, jasne vidí príčiny úpadku Balatonu. Ale aj východisko.
„Keď sa zjednotili obe časti Nemecka, vtedy sa to začalo, lebo prestali sem Nemci chodiť masovo. Z toho by sa zdala logická moja vízia, že by nám bolo oveľa lepšie, keby sa znova rozdelilo Nemecko a znova by sa tu stretávali,“ hovorí. Iba zo žartu, samozrejme.
Je to asi smiech cez slzy, lebo – ak Zoltán dodáva – všetko ide dole vodou. „Napríklad dnes som prenajal iba jeden vodný bicykel, žiadne ležadlo. Ludia ležia na deke na tvrdej zemi,“ približuje. „Nie som stratový, zarobím si akurát na tunajšiu dovolenku. Aj pre rodinu, ale tak, že doma si navaríme, do bufetu už nechodíme.“
Okrem zjednoteného Nemecka sa sťažuje Zoltán na počasie, ktoré sa pravidelne pokazí na víkend. Aj tak agituje proti moru, kde môžu byť medúzy i žraloky, navyše slaná voda vysušuje pleť. Ale či sa nemieni preorientovať z toho germanofilstva a učiť sa trocha po česky? Že nie, stačí mu ruština, ktorú sa učil ešte v škole. Jeho odpoveď na moju otázku v ruštine je však trocha rozpačitá.
Majiteľ bufetovej reštaurácie na pobreží Gábor Élő je zarytý optimista. Podľa neho bude letná sezóna vynikajúca, a kto si myslí opak, nech sem ani nechodí. „Sezóna trvá od 1. júla do 20. augusta, potom v podstate koniec, ak len nie je výnimočne dobré počasie. Zlé počasie je našim najväčším nepriateľom. Je to ťažké. Stále ťažšie sa nám žije, ale sa ešte dá,“ dodáva. Gábor Élő by sa odtiaľto neodsťahoval, ale povolil by jet-ski. Alebo tomu paradoxne by zmenil jazero na rybník – raj pre rybárov.
Skupina mladých sem chodí pre „fíling“ – pre typický balatonský pohľad, pre vodu a breh. A vôbec, od detstva do nich vštepujú, že treba ísť na Balaton, bez Balatonu leto nie je letom.
